Electronic Library of Scientific Literature



BRATISLAVSKÉ LEKÁRSKE LISTY
BRATISLAVA MEDICAL JOURNAL



Volume 101 / No. 8 / 2000


 


Renal damage induced by the treatment with non-opioid analgesics - theoretical assumption or clinical significance

Poškodenie obličiek po liečbe neopioidnými analgetikami - teoretický predpoklad alebo klinický význam

Fačkovcová D., Kristová V., Kriška M.

Non-opioid analgesics are some of the most widely used therapeutic agents in clinical practice today. The number of patients at risk for adverse events related to the use of these agents is rapidly expanding . While the gastrointestinal toxicity of these medications is well known, it has become increasingly apparent that the kidney is also an important target for untoward clinical events. Evidence of the nephrotoxicity of analgesic preparations is not sufficiently completed and available in our region.
Analgesic-related renal injury has been classified based on mechanism of action into ”classic” analgesic nephropathy and NSAID-related renal toxicity. From clinical point of view the renal side effects induced by analgesics can be classified into hemodynamic (functional) side effects and idiosyncratic side effects.
The common link in both types of side effects seems to be renal ischemia related to prostaglandin synthesis inhibition. Key enzyme in this process is cyclooxygenase occurring in two isoforms: COX-1 and COX-2. Antiinflammatory effect of NSAIDs is mediated by COX-2 inhibition, while the side effects (gastrotoxicity, nephrotoxicity) by inhibition of COX-1.
COX-1 was more inhibited by indomethacin and piroxicam and COX-2 by 6-MNA (active metabolite of nabumetone), diclofenac and ibuprofen. Nimesulide and meloxicam selectively block COX-2 and are recommended to patients at risk or treated with diuretics. (Tab. 2, Fig. 2, Ref. 38.)
Key words: non-steroidal antiinflammatory drugs, cyclooxygenase, side effects, renal toxicity.

Neopioidné analgetiká patria medzi najčastejšie používané terapeutické prostriedky v dnešnej klinickej praxi. Počet pacientov vystavených riziku vedľajších účinkov následkom užívania týchto prostriedkov sa rýchlo zvyšuje. Kým gastrointestinálna toxicita týchto liekov je známa, čoraz viac je zrejmejšie, že takisto obličky sú dôležitým cieľom ich nepriaznivého klinického účinku. Nefrotoxicita analgetických preparátov nie je v našej oblasti dostatočne dokázaná.
Obličkové poškodenie následkom užívania analgetík bolo zatriedené na základe ich mechanismu účinku ako klasická analgetická nefropatia a renálna toxicita spôsobená NSA. Z klinického hľadiska môžu byť vedľajšie obličkové účinky vyvolané analgetikami klasifikované ako hemodynamické (funkčné) a idiosynkratické vedľajšie efekty.
Spojujúcim článkom medzi oboma typmi vedľajších efektov sa zdá renálna ischémia spojená s inhibíciou syntézy prostaglandínov. Kľúčovým enzýmom v tomto procese je cyklooxygenáza, ktorá sa vyskytuje v dvoch formách: COX-1 a COX-2. Protizápalový efekt NSA je sprostredkovaný inhibíciou COX-2, kým vedľajšie efekty (gastrotoxicita, nefrotoxicita) inhibíciou COX-1. COX-1 bola viac inhibovaná indometacínom a piroxikamom a COX-2 aktívnym metabolitom nabumetonu (6-MNA), diklofenakom a ibuprofenom. Nimesulid a meloxicam selektívne blokujú COX-2 a odporúčajú sa pacientom užívajúcim diuretiká. (Tab. 2, obr. 2, lit. 38.)
Kľúčové slová: nesteroidové protizápalové lieky, cyklooxygenáza, vedľajšie účinky, renálna toxicita.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 417-422

Download full text in PDF format (196 kB)


Liver steatosis and inhibition of mitochondrial oxidative phosphorylation after experimental simazine feeding

Steatóza pečene a poruchy oxidačnej fosforylácie mitochondrií po aplikácii simazínu v experimente

Vančová O., Uličná O., Horecký J., Zeljenková D., Wimmerová S., Trnovec T.

Background: Triazine herbicides are widely used in extensive agricultural production, however, some ecological and health hazards occur due to water and food contamination.
Aim: The aim of this study was to evaluate the effects of long-term simazine feeding on the steatosis development and the changes of liver bioenergetics in experimental animals.
Methods: A population of B6C3F1 mice were fed with simazine (2g and 4 g/kg/day, respectively) for 35 weeks. The concentration of cholesterol and triacylglycerols were measured in liver tissue. Liver mitochondria were isolated and parameters of oxidative phosphorylation were assessed polarographically using Clark oxygen electrode with NAD glutamate and/or FAD succinate as substrates.
Results: Significant changes (p<0.001) expressed as medians (with confidence intervals) against control animals were found in both experimental groups after simazine feeding. The concentration of triacylglycerols increased from 10.3 (8.8-10.9) to 20.1 (18.0-20.9) and 47.7 (23.8-56.0), respectively. The parameters of oxidative phosphorylation with NAD substrate glutamate decreased as follows: The index of respiratory control from 7.7 (6.4-9.0) to 4.8 (4.0-6.3) resp. 4.4 (3.9-4.6); the rate of oxygen consumption in the state 3 (with ADP) from 84.2 (82.0-92.3) to 65.4 (50.8-70.7) resp. 69.9 (65.0-78.4) nAtO.mg.prot-1.min-1; and phosporylation rate from 215.3 (204.4-232.2) to 166.3 (120.4-193.6) resp. 169.6 (155.3-176.9) nmolATP.mg.prot-1.min-1. Comparable changes were detected in oxidative phosphorylation with FAD succinate as substrate.
Conclusions: Liver steatosis development and mitochondrial energetics inhibition were determined in mice after long-term simazine feeding, nevertheless, liver energy production was sufficient to satisfy the liver function and the needs of the whole organism. (Tab. 4, Fig. 6, Ref. 24.)
Key words: simazine, liver, mitochondria, oxidative phosphorylation, steatosis.

Pozadie problému: Popri nesporne pozitívnej úlohe triazínových herbicídov v rozvoji poľnohospodárskej výroby sa stali dôležitým ekologickým faktorom kontaminácie pôdy a vody. Tieto látky môžu poškodzovať pečeň.
Cieľ: Cieľom bolo zistiť, či dlhodobá expozícia simazínom vyvolá steatózu pečene a či dôjde k narušeniu jej bioenergetiky.
Metódy: Pokusným myšiam kmeňa B6C3F1 sme podávali stravu s obsahom technického simazínu v dávke 2 g/kg/deň alebo 4 g/kg/deň. Po 35 týždňoch kŕmenia sme v pečeňovom tkanive určili koncentráciu cholesterolu a triacylglycerolov. Po izolácii mitochondrií sme merali parametre oxidačnej fosforylácie polarograficky pomocou Clarkovej kyslíkovej elektródy.
Výsledky: Významné zmeny (p<0,001) vyjadrené v mediánoch s konfidenčnými intervalmi sme oproti kontrole zistili v oboch pokusných skupinách po podávaní simazínu (2 g, resp. 4 g/kg/deň): zvýšila sa koncentrácia triacylglycerolov v pečeni, z 10,3 (8,8-10,9) na 20,1 (18,9-20,9), resp. 47,7 (23,8-56,0) mmol/kg. Z parametrov oxidačnej fosforylácie sa znížili index respiračnej kontroly (RCI) z 7,5 (6,4-9,0) na 4,8 (4,0-6,3), resp. 4,4 (3,9-4,6), rýchlosť spotreby kyslíka v stave 3 v prítomnosti ADP z 84,3 (82,0-92,3) na 65,4 (50,8-70,7), resp. 69,9 (65,0-78,4) nAtO.mg.prot-1.min-1 a fosforylačná rýchlosť z 215,3 (204,4-232,2) na 166,3 (120,4-193,6), resp. 169,6 (155,3-176,9) nmolATP.mg.prot-1.min-1. Podobné hodnoty sa zistili pri FAD substráte jantarane.
Záver: Dlhodobé podávanie simazínu vyvolalo steatózu pečene. Napriek zníženiu bioenergetiky pečeňových miotochondrií bola tvorba energie po podávaní simazínu dostatočná na udržanie funkcií pečene. (Tab. 4, obr. 6, lit. 24.)
Kľúčové slová: simazín, pečeň, mitochondrie, oxidačná fosforylácia, steatóza.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 423-428

Download full text in PDF format (280 kB)


Laminar distribution of NADPH-diaphorase in pheasant’s thoracic spinal cord

Laminárna distribúcia NADPH-diaforázy v hrudníkovej mieche bažanta

Kluchová D., Rybárová S., Schmidtová K., Lovásová K., Miklošová M., Dorko F.

Background: The distribution of NADPH-diaphorase (NADPH-d) activity was investigated in the spinal cord of pheasants.
Material and methods: Histochemical method for visualization of NADPH-d was used in this study. This method is considered to be a good marker for NO synthase.
Results: The investigation of NADPH-d activity in laminae of the thoracic spinal cord of pheasants revealed the presence of scattered intensively stained neurons in laminae VIII and IX of the ventral horn. In the location of autonomic preganglionic neurons, no presence of NADPH-d positivity was noticed. The pericentral area (lamina X) and intermediate zone (lamina VII) showed NADPH-d positive neurons located more dorsally with larger distance from the central canal. In superficial layers of the dorsal horn (lamina I and II) marked differences were seen in the distribution of NADPH-d activity through the medio-lateral direction.
Conclusion: In summary, it can be suggested that the observed presence of NADPH-d activity may reflect the utilization of NO in the thoracic part of the spinal cord in pheasants. (Fig. 5, Ref. 20.)
Key words: pheasant, NADPH-d, spinal cord, distribution.

Cieľ práce: V predloženej práci sme sledovali distribúciu NADPH-diaforázy (NADPH-d) v hrudníkovej mieche bažanta.
Materiál a metódy: Na znázornenie NADPH-d sme použili histochemickú metódu, ktorá sa považuje za vhodný marker prítomnosti syntázy oxidu dusíka (NOS).
Výsledky: Pri sledovaní jednotlivých vrstiev miechy sa ukázalo, že v oblasti ventrálnych rohov (lamina VIII a IX) sme zaznamenali výskyt roztrúsených intenzívne sfarbených NADPH-d pozitívnych neurónov. Oblasť autonómnych pregangliových neurónov neukázala u bažanta žiadnu prítomnosť NADPH-d pozitivity. Zona intermedia (lamina VII) a pericentrálna oblasť (lamina X) potvrdili prítomnosť NADPH-d pozitívnych neurónov lokalizovaných dorzálnejšie a vo väčšej vzdialenosti od centrálneho kanála. Podobne dorzálne rohy ukázali prítomnosť NADPH-d pozitivity, ale jej distribúcia bola odlišná v medio-laterálnom usporiadaní.
Záver: Možno konštatovať, že prítomnosť NADPH-d aktivity môže byť odrazom utilizácie syntázy NO (oxidu dusíka) v hrudníkovej mieche bažanta. (Obr. 5, lit. 20.)
Kľúčové slová: bažant, NADPH-d, miecha, distribúcia.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 429-432

Download full text in PDF format (775 kB)


Is the complex therapy of achalasia by application of botulotoxin in combination with balloon dilatation a prospective approach?

Je komplexní terapie achalasie aplikací botulotoxinu v kombinaci s balonkovou dilatací perspektivním postupem?

Hep A., Dolina J., Plottová Z., Válek V., Novotný I., Kala Z.

Background: Achalasia (ACHL) is not a very frequent disease and its etiology is still unclear. In addition to the oldest therapeutical approach represented by myotomy, two conservative methods are commonly used - balloon dilatation and application of botulotoxin. So far, both methods have been used only separately, and their effects have been compared. Literature provides no evidence of the renewal of oesophageal propulsive peristalsis in result of conservative treatment.
Objectives: The aim is to use both approaches subsequently within a short period of time, in order to potentiate their effects and at the same time to reduce the risk of possible complications.
Methods: The group was formed by 9 patients. Achalasia was diagnosed by flow manometry. Pseudoachalasia was excluded endoscopically and endosonographically. The treatment included application of 250 J of botulotoxin (Dysport) into the region of the lower oesophageal sphincter, and balloon dilatation which was applied 7 days later. Following this treatment, patients were observed for 24 hours. The clinical and manometric examinations were performed in 3-month intervals.
Results: All patients felt significantly better after treatment. The clinical state in two patients required the performance of Heller‘s myotomy. After 1 year, evident clinical and manometric improvement was observed in 7 patients. The longest improvement so far lasted for 36 months. The treatment has renewed the propulsive oesophageal peristalsis in two women.
Conclusion: The treatment of primary achalasia by means of combining the application of botulotoxin (Dysport) and balloon dilatation is effective, and it is possible to assume that the clinical remission will last longer than that in result of separate use of just one of the methods. The synchronous treatment of functional blocks in the cervical and thoracic regions of the spine and continuous rehabilitation can participate in the favourable clinical effect. The renewal of primary peristalsis of the oesophagus was achieved in two out of 9 patients. No such change has been either manometrically verified or described in literature. (Fig. 5, Tab. 1, Ref. 39.)
Key words: botulotoxin, balloon dilatation, oesophageal peristaltic.

Pozadí problému: Achalasie (ACHL) je nepříliš časté onemocnění se stále nejasnou etiologií. Mimo nejstaršího léčebného postupu - myotomie jsou obecně používány dvě konservativní metody - balonková dilatace a aplikace botulotoxinu. Zatím byly obě použity pouze samostatně a jejich efektivita porovnávána. V literatuře dosud nebyla popsána obnova propulsivní peristaltiky jícnu po konservativní lečbě.
Cíl a východiska sledování: Použít oba postupy v krátké časové návaznosti s cílem potencovat jejich efektivitu a zároveň snížit risiko možných komplikací.
Metody: Skupinu tvořilo 9 nemocných. Achalasie byla diagnostikována metodou průtokové manometrie. Pseudoachalasie byla vyloučena endoskopicky a endosonograficky. V lečbě použito 250 j. botulotoxinu (Dysport) aplikovaného do oblasti dolního jícnového svěrače a s odstupem 7 dnů byla provedena balonková dilatace, po které následovala 24 h observace na lůžku. Klinicky i manometricky byli ošetření kontrolováni v tříměsíčních intervalech.
Výsledky: Všichni ošetření se cítili po výkonu subjektivně výrazně lépe. Klinický stav následně vyžadoval u dvou ošetřených provedení Hellerovy myotomie. Klinické i manometricky prokazatelné zlepšení bylo pozorováno za rok u 7 nemocných. Zatím nejdéle trvající zlepšení 36 měsíců. U dvou nemocných žen se podařilo obnovit propulsivní peristaltiku jícnu.
Závěry: Kombinovaná lečba primární achalasie aplikací botulotoxinu (Dysport) a balonkovou dilatací je efektivní a lze předpokládat, že i klinické remise budou delší než při použití obou metod samostatně. Současně ošetření funkčních blokád v oblasti krční a hrudní páteře a soustavně prováděná rehabilitace se na dobrém klinickém efektu může příznivě podílet. U dvou nemocných z 9 ošetřených se podařilo dosáhnout obnovy primárních peristaltických vln jícnu. Taková změna zatím nebyla manometricky objektivisována a literárně popsána. (Tab. 1, obr. 5, lit. 39.)
Klíčová slova: achalasie, botulotoxin, balonková dilatace, peristaltika jícnu.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 433-437

Download full text in PDF format (307 kB)


Peritoneal dialysis in children after cardiac surgery

Peritoneálna dialýza u detí po kardiochirurgických operáciách

Kováčiková Ľ., Kunovský P., Lakomý M., Illíková V., Škrak P., Tittel P., Červeňová O, Dedíková D.

The authors analyse their experience with the use of peritoneal dialysis (PD) in children with acute renal failure after cardiac surgery. From 1995 through 1998, 1246 children were operated in Pediatric Cardiocenter 38 of them developed acute renal failure and required peritoneal dialysis. Indications for PD were oliguria, anuria, hyperkalemia and fluid overload with generalized tissue oedema. PD was instituted at mean 33,9 (3-132) hours after surgery and lasted mean 53,7 (6-264) hours. None of the patients developed peritoneal infection. Hyperglycaemia developed in 8 patients and was treated with continuous insulin infusion. 5 patients required catheter reposition or reinsertion due to inadequate fluid removal and 1 patient required another renal replacement therapy. 22 (57,9 %) patients died due to intractable low cardiac output. 16 survivors recovered their renal functions. In a long-term follow-up, 7 patients had no signs of significant renal dysfunction. In 4 patients, mild elevation of N-acetyl-beta-D-glukozaminidase indicates mild proximal tubular dysfunction. These findings together with aminoaciduria in 5 patients will require a further follow-up. (Tab. 2, Fig. 1, Ref. 16.)
Key words: children with congenital heart defects, postoperative acute renal failure, peritoneal dialysis.

Autori uvádzajú skúsenosti s použitím peritoneálnej dialýzy (PD) u detí s akútnym renálnym zlyhaním po chirurgickej korekcii vrodených srdcových chýb. V období rokov 1995-1998 bolo v Detskom kardiocentre operovaných 1246 detí, z nich sa u 38 vyvinulo akútne renálne zlyhanie, pri liečbe ktorého použili peritoneálnu dialýzu. Indikáciami PD boli oligoúria až anúria, hyperkáliémia a objemové preťaženie s masívnym edémom tkanív. PD sa zavádzala priemerne 33,9 (3-132) hodín po operácii a trvala priemerne 53,7 (6-264) hodín. U žiadneho pacienta nedošlo k infekčnej komplikácii. U 8 pacientov hyperglykémia vyžadovala kontinuálnu infúziu inzulínu. Pre nedostatočnú drenáž dialyzátu bola potrebná u 5 pacientov repozícia alebo reinzercia peritoneálneho katétra, u 1 pacienta použitie inej eliminačnej metódy. 22 (57,9 %) pacientov exitovalo v dôsledku extrémne nízkeho srdcového výdaja. U 16 pacientov, u ktorých sa srdcový výdaj zlepšil, došlo k obnove diurézy a renálnych funkcií. V dlhodobom sledovaní sa u 7 vyšetrených pacientov nezistili výraznejšie poruchy renálnych funkcií. U 4 pacientov sa zaznamenal mierny vzostup N-acetyl-beta-D-glukozaminidázy, čo svedčí o poruche proximálneho tubulu. Tieto zmeny spolu s aminoacidúriou u 5 pacientov vyžadujú ďalšie sledovanie. (Tab. 2, obr. 1, lit. 16.)
Kľúčové slová: deti s vrodenou srdcovou chybou, pooperačné akútne renálne zlyhanie, peritoneálna dialýza.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 438-441

Download full text in PDF format (148 kB)


Multiplex sclerosis and some new radiodiagnostic methods

Sclerosis multiplex a niektoré nové zobrazovacie metódy

Mihale J., Bilický J., Kadlečík R., Traubner P.

Background of problem: The recognition of the power of MRI and CT to show the involvement of the central nervous system in multiple sclerosis, as well as in other neuropathological phenomena, stimulate considerably their use in the assessment of diagnosis. Much experience gained during the development and clinical application of imaging on the basis of magngtic resonance (MRI) justify the use of this method also in verification of the diagnosis of multiple sclerosis. The development and clinical application of specific pulse sequences and unconventional techniques as e.g. ”magnetisation transfer imaging”, and other new methods with greater resolution are used in applied research. Routine clinical examinations of the brain and spinal cord are performed especially by use of ”dual echo spin images”. Flair sequences are not always more significantly sensitive, however, they can provide surprisingly remarkable facts.
Subjectives: The aim of this study is to support the firm or tentative clinical diagnosis of multiple sclerosis.
Methods and material: 131 patients with multiple sclerosis were hospitalised at our clinic and examined by use of computerised tomography (CT) and magnetic resonance (MRI). The results of these examinations confirmed firmly the diagnosis of multiple sclerosis in 98 patients. The tentative diagnosis assessed in 33 patients was not supported by MRI. The findings gained by brain examination were evaluated according to the conditions assessed by Fazekasz and American Multiple Sclerosis Association. Examinations were performed by Signa Contour 0.5 Tesla magnetic resonance on transverse planes, and on sagital planes in T1 VO and T2 VO.
Results: During the initial period (1995-1996), CT examination of the brain was performed in 16 patients with firm diagnosis of multiple sclerosis, out of whom only 24 % had the pathological periventricular finding within the white matter. Therefore, a majority of patients were subdued to MRI. In these patients, the characteristic finding of hyperintensive lesions were found within T2 VO. They were situated within periventricular white matter as well as in cerebellum, and in 24 patients they were located within the cervical part of the spinal cord. The patients forming the latter group had severe neurologic findings, and ranged 4-9 of the Kurtzke scale. MRI enabled to assess the diagnosis of multiple sclerosis in all patients. Out of the group of 33 patients, only 2 were subdued to CT of the brain. Their findings did not yield any changes in shape of brain tissue structures. MRI findings in these patients did not verify the diagnosis of multiple sclerosis sufficiently. The neurological findings were not pronounced, achieving the 1-3 degree of Kurtzke scale.
Conclusion: Current techniques of CNS imaging, either by use of computerised tomography of MRI do not enable the assessment of the firm diagnosis of multiple sclerosis to full extent. MRI is capable only of supporting it. (Ref. 7.)
Key words: multiple sclerosis, CT, MRI.

Pozadie problému: Možnosti zobrazovania na báze magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie pri sclerosis multiplex, ale aj pri iných neuropatologických fenoménoch stimuluje k ich využívaniu v diagnostike. Množstvo poznatkov vo vývoji a klinickej aplikácii zobrazovania na báze magnetickej rezonancie (MRI) dovoľuje použiť túto metódu aj pri diagnostike sclerosis multiplex. Vývoj a klinická aplikácia špeciálnych pulzných sekvencií a nekonvenčných techník ako ”magnetisation transfer imaging” a ďalšie nové senzitívnejšie metódy sa uplatňujú v aplikovanom výskume. Pre rutinnú klinickú prax sa využívajú najmä “dual echo spin images” pri vyšetrení mozgu a miechy. Flair sekvencie nie sú vždy signifikantne senzitívnejšie, môžu priniesť prekvapujúce poznatky.
Cieľ a východiská sledovania: Podporiť diagnózu sclerosis multiplex u pacientov s definitívnou klinickou diagnózou sclerosis multiplex, prípadne podporiť diagnózu u pacientov s klinicky definitívne nestanovenou diagnózou.
Metódy a materiál: V rokoch 1995-1999 sme hospitalizovali 131 pacientov so sclerosis multiplex, ktorým bolo urobené vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT) a magnetickou rezonanciou (MRI). U 98 pacientov z tohto počtu sa určila definitívna diagnóza sclerosis multiplex. U 33 pacientov s klinicky definitívne nepotvrdenou diagnózou sclerosis multiplex nebolo možné MRI podporiť diagnózu. Nálezy na mozgu sme hodnotili podľa podmienok stanovených Fazekasom a skupinou pre neuroimaging americkej spoločnosti pre sclerosis multiplex. Vyšetrenia sme robili na magnetickej rezonancii Signa Contur 0,5 Tesla v transverzálnych rovinách a v sagitálnych rovinách v T1 VO a T2 VO.
Výsledky: V prvých rokoch (1994-1995) sme robili CT vyšetrenie mozgu u 16 pacientov s definitívnou diagnózou sclerosis multiplex, z nich len 24 % malo patologický nález v bielej hmote periventrikulárne. Teda u väčšiny z tejto skupiny pacientov sme robili MRI. Charakteristickým u týchto pacientov boli v T2 VO hyperintenzívne lézie uložené v bielej hmote periventrikulárne, ďalej v cerebellu a u 24 aj v cervikálnej časti miechy. Pacienti z tejto skupiny mali ťažké neurologické nálezy a nachádzali sa v Kurtzkeho škále 4-9. MRI mozgu mohlo u všetkých pacientov podporiť diagnózu sclerosis multiplex. V skupine 33 pacientov sme robili len u dvoch CT mozgu, nález nevykazoval žiadne zmeny štruktúry mozgového tkaniva ako zmeny jeho tvaru. MRI nálezy u týchto pacientov neboli dostatočné na to, aby mohli podporiť diagnózu sclerosis multiplex. Neurologický nález nebol výrazný, podľa Kurtzkeho škály sme ich mohli zaradiť do 1-3.
Závery: Zobrazovaním CNS pomocou počítačovej tomografie a ani MRI ešte nemožno v súčasnosti určiť druhovú diagnózu sclerosis multiplex. MRI zobrazovaním môžeme túto diagnózu len podporiť. (Lit. 7.)
Kľúčové slová: sclerosis multiplex, CT, MRI.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 442-444

Download full text in PDF format (139 kB)


Proteinases and antiproteinases: biomedical correlations

Proteinázy a antiproteinázy: biomedicinské korelace

Kotyza J.

Both degradative and limited proteolysis are involved in physiological processes. Once activated, proteinases are controlled by endogenous inhibitors (antiproteinases). A variety of genetic disorders and exogenous microbial proteinases disturb the balance between proteinases and cognate inhibitors. alpha1-Antitrypsin deficiency is a model disorder resulting in an insufficient control of leukocyte elastase with a subsequent alveolar tissue damage. It appears that the manifold molar excess of inhibitor required to compensate the deficiency, is the consequence of both the local relative inaccessibility of the serpin, and the mode of proteinase-serpin interaction, in accord with the ”branched pathway” mechanism. Slow-binding kinetics and the leak of native proteinase from the complex is illustrated by the peptidolytic action of porcine elastase in the presence of human alpha1-antitrypsin and by gelatin zymography, respectively. (Tab. 2, Fig. 5, Ref. 44.)
Key words: proteolysis, inhibitors, alpha-1-antitrypsin, elastase, zymography.

Do fyziologických procesů je zapojena jak degradativní, tak limitovaná proteolýza. Aktivované proteinázy jsou kontrolovány endogenními inhibitory (antiproteinázami). Různé genetické poruchy i exogenní mikrobiální proteinázy narušují rovnováhu mezi proteinázami a příslušnými inhibitory. alpha1-antitrypsinová deficience je modelovou poruchou vyúsťující v nedostatečnou kontrolu leukocytární elastázy s následným poškozením alveolární tkáně. Ukazuje se, že mnohonásobný molekulární nadbytek inhibitoru nutný ke kompenzaci poruchy je následkem jednak relativní lokální nedostupnosti inhibitoru, jednak zvláštnostmi interakcí mezi serpiny a proteinázami ve smyslu “branched pathway” mechanismu. “Slow-binding” kinetika a uvolňování nativní proteinázy z komplexu jsou ilustrovány jednak průběhem peptidolytické aktivity vepřové elastázy v přítomnosti lidského alpha1-antitrypsinu, jednak želatinovou zymografií. (Tab. 2, obr. 5, lit. 44.)
Klíčová slova: proteolýza, inhibitory, alfa-1-antitrypsin, elastáza, zymografie.

Bratisl lek Listy 2000; 101 (8): 445-449

Download full text in PDF format (281 kB)


Neural stem cells: prospects for regeneration in adult CNS

Neurálne kmeňové bunky: perspektívy regenerácie v dospelom CNS

Račeková E., Ferčáková A., Orendáčová J.

The persistence of neurogenesis and structural plasticity of the nervous tissue was believed until recently to be restricted to lower vertebrates and songbirds. Nevertheless, it has now been ascertained that these phenomena can occur in the adult mammalian nervous system, at least in three distinc sites: the olfactory neuroepithelium of the nasal mucosa and two brain regions, namely, the hippocampal dentate gyrus and the olfactory bulb. The presented review addresses the nature, distribution and regulation of neural stem cells and the prospect for using these cells in therapeutic strategies of the damaged CNS reparation. (Fig. 2, Ref. 30.)
Key words: neurogenesis, stem cell, subventricular zone, olfactory bulb, neurological diseases.

Pretrvávanie neurogenézy a štruktúrnej plasticity nervového tkaniva sa donedávna považovalo za výsadu nižších stavovcov a spevavých vtákov. Najnovšie práce jednoznačne dokázali, že tieto fenomény sa vyskytujú aj v nervovom systéme dospelých cicavcov, prinajmenšom na troch odlišných miestach: v čuchovom neuroepiteli nosovej sliznice a na dvoch miestach v mozgu - v oblasti hipokampu a v bulbus olfactorius. Uvedený prehľad je súhrnom poznatkov o vlastnostiach, distribúcii a regulácii neurálnych kmeňových buniek a o perspektívach využitia týchto buniek v klinickej praxi pri liečbe ochorení a poškodení v CNS. (Obr. 2, lit. 30.)
Kľúčové slová: neurogenéza, kmeňová bunka, subventrikulárna zóna, bulbus olfactorius, neurologické choroby.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 450-454

Download full text in PDF format (181 kB)


Left ventricular hypertrophy in arterial hypertension

Hypertrofia ľavej komory u hypertonikov

Ghanem Wisam M.A., Murín J., Bulas J., Kozlíková K., Jaber J., Radman A.

Left ventricular hypertrophy LVH is supposed to be a useful marker of cardiovascular complications during the course of hypertension. Occurrence of other risk factors of atherosclerosis in these hypertensive patients such as hyperlipidemia and smoking deteriorate the prognosis too. The authors compared clinical findings in hypertensive patients with and without left ventricular hypertrophy defined by echocardiography.
Hospital records of 185 hypertensive patients treated at our medical department during years 1996-1999 were analysed. Left ventricular hypertrophy was defined by echocardiography (Penn convention) as left ventricular mass index >134 g/m2 in men and >110 g/m2 in women. Presence of LVH was found in 109 patients (mean age 66.7 years), absence of LVH in 76 patients (mean age 64.7 years).
Both groups of hypertensive patients were matched by demographic parameters by the presence of hyperlipidemia and by smoking habits. Hypertensive patients with diabetes mellitus and obesity were excluded.
They were statistically significant in the incidence of heart failure, myocardial infarction, renal failure and mitral regurgitation, and non-significant in the incidence of left ventricular diastolic dysfunction. There were more cardiovascular complications in LVH-positive patients than in those with LVH-negative findings. The incidence of stroke was slightly higher in LVH-negative patients.
Left ventricular hypertrophy in patients with hypertension brings usually a complicated course of the disease. The authors recommend to examine the patients with arterial hypertension for the presence of left ventricular hypertrophy as it complicates the course of the disease significantly. (Tab. 3, Fig. 2, Ref. 26.)
Key words: left ventricular hypertrophy, arterial hypertension, cardiovascular complications, risk factors.

Hypertrofia ľavej komory sa považuje za marker rizika kardiovaskulárnych komplikácií pri artériovej hypertenzii. Prítomnosť iných kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ako je hyperlipidémia, fajčenie a ďalšie, zhoršujú prognózu u týchto hypertonikov. S cieľom zhodnotiť riziko hypertrofie ľavej komory porovnali autori klinické nálezy u hypertonikov s hypertrofiou ľavej komory zistenou echokardiografickým vyšetrením a bez tejto hypertrofie.
Analyzovali chorobopisy 185 hypertonikov hospitalizovaných na našej klinike v období rokov 1996-1999. Hypertrofia ľavej komory bola definovaná echokardiografickým vyšetrením ako index masy ľavej komory LVMI >134 g/m2 u mužov a LVMI >110 g/m2 u žien. Hypertrofia ľavej komory sa zistila u 109 pacientov priemerného veku 66,7 roka, bez hypertrofie bolo 76 pacientov priemerného veku 64,7 roka. Vylúčili sme zo súboru pacientov s obezitou a s diabetes mellitus.
Nezistili sme štatisticky významný rozdiel v demografických faktoroch ani v ostatných rizikových kardiovaskulárnych faktoroch, ako sú hyperlipidémia hypercholesterolémia, hypertriacylglycerolémia, zvýšená hodnota LDL-cholesterolu a znížená hodnota HDL-cholesterolu a fajčenie medzi oboma porovnávanými skupinami pacientov.
Pacienti s hypertrofiou ľavej komory mali štatisticky významne vyšší výskyt niektorých kardiovaskulárnych komplikácií, ako sú zlyhanie srdca, infarkt myokardu, renálne zlyhanie a prítomnosť mitrálnej regurgitácie, v porovnaní s pacientmi bez hypertrofie. Nezistili sme štatisticky signifikantne vyšší výskyt diastolickej dysfunkcie ľavej komory u pacientov s hypertrofiou ľavej komory. Bola tu však tendencia k jej vyššiemu výskytu u pacientov s hypertrofiou ľavej komory. Prítomnosť náhlej cievnej mozgovej príhody bola nepatrne vyššia u pacientov bez hypertrofie. Pretože hypertrofia ľavej komory u pacientov s hypertenziou prináša obvykle komplikovaný priebeh ochorenia, autori odporúčajú pátrať po jej prítomnosti. (Tab. 3, Fig. 2, Ref. 26.)
Kľúčové slová: hypertrofia ľavej komory, artériová hypertenzia, kardiovaskulárne komplikácie, kardiovaskulárne rizikové faktory.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 456-459

Download full text in PDF format (405 kB)


Laparoscopic findings in women with chronic pelvic pain

Laparoskopické nálezy u žien s chronickou panvovou bolesťou

Redecha M., Nižňanská Z., Korbeľ M., Borovský M., Chabadová J.

Chronic pelvic pain afflicts 5-10 % of women. The diagnosis of its cause is predominantly assessed by means of laparoscopy which in 60-70 % reveals various organic causes of pain.
The retrospective study analyses the results of 43 laparoscopic examinations indicated due to chronic pelvic pain. The average age of patients was 29.97 years.
Organic findings on internal genitals were found in 36 cases (83.7 %). Endometriosis was diagnosed in 11 cases (25.6 %). According to the criteria of American Fertility Society, 4 patients (36.4 %) suffered from stage I, 6 patients (54.5 %) suffered from stage II, and only one case (9.1 %) was caused by stage III. Chronic inflammatory process was diagnosed in 12 cases (18.6 %), adhesions without any other pathologic findings in 8 cases (18.6 %), and ovarial cysts in 3 cases (7.0 %). Varicose pelvic veins and uterine myoma occured in one case (2.3 %), respectively. In 7 cases, no pathological change was revealed.
Laparoscopy in coincidence with chronic pelvic pain is a significant examination which helps to reveal the organic origin of disturbance. An early decision of applying this invasive examination contributes to fast assessment of the diagnose and commencement of treatment. (Tab. 2, Fig. 1, Ref. 32.)
Key words: chronic pelvic pain, laparoscopy, endometriosis, adhesions, PID, ovarial cysts.

Chronickú panvovú bolesť má 5-20 % žien. Dominantné miesto v diagnostike príčin chronických panvových bolestí má laparoskopia, ktorou sa v 60-70 % prípadov odhalia rôzne organické príčiny bolesti.
V retrospektívnej štúdii sú analyzované výsledky 43 laparoskopických vyšetrení vykonaných z indikácie chronickej panvovaj bolesti. Priemerný vek vyšetrených pacientok bol 29,97 roka.
Organický nález na vnútorných rodidlách sa zistil v 36 (83,7 %) prípadoch. Z toho endometrióza sa diagnostikovala v 11 (25,6 %) prípadoch. Podľa kritérií American Fertility Society išlo v 4 prípadoch (36,4 %) o I. štádium, v 6 prípadoch (54,5 %) o II. štádium a len raz (9,1 %) o III. štádium. Chronický zápalový proces sa diagnostikoval v 12 prípadoch (18,6 %), adhézie bez iného patologického nálezu v 8 prípadoch (18,6 %) a ovariálne cysty v 3 prípadoch (7,0 %). Varikozita panvových žíl a myomatóza uteru sa vyskytli po jednom raze (2,3 %). V 7 prípadoch (16,3 %) sa nezistil žiadny patologický nález.
Laparoskopia je pri chronickej panvovej bolesti významným vyšetrením, ktorým sa vo väčšine prípadov podarí odhaliť organický pôvod ťažkostí. Včasné rozhodnutie pre toto invazívne vyšetrenie prispieva k rýchlemu určeniu diagnózy a začatiu adekvátnej liečby. (Tab. 2, obr. 1, lit. 32.)
Kľúčové slová: chronická panvová bolesť, laparoskopia, endometrióza, adhézie, PID, ovariálne cysty.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 460-464

Download full text in PDF format (216 kB)


Colloid cysts in III cerebral ventricle

Koloidní cysty III. mozkové komory

Smrčka V., Cejpek P., Smrčka M.

Four out of a group of 5 patients with a colloid cyst located within the III cerebral ventricle were surgically treated by means of a classical micrsurgical technique and one of them was treated stereotactically. The preference was given to the frontodorsal transcortical approach.
The current CT diagnosis is reliable and by use of MR it is to a certain extent possible to distinguish even the origin of the cyst. Prior to examination we had found out that the cyst was a neuroenteral inclusion and the final surgical result was good in all patients who had been subdued to operation during the initial phase of foramen Monroi enclosure. (Fig. 2, Ref. 10.)
Key words: colloid cysts, III cerebral ventricle, microsurgical approach, stereotaxis.

V souboru 5 nemocných s koloidní cystou III. mozkové komory byli čtyři operováni klasickou mikrochirurgickou technikou a jeden stereotakticky. Přednost se dávala frontodorsálnímu přístupu.
Současná CT diagnostika je spolehlivá a pokud se použije MR vyšetření, lze do jisté míry rozeznat i původ cysty. Tak jsme ještě před operací zjistili, že cysta je neuroenterální inklusí a konečný výsledek operace byl velmi dobrý, jako u všech nemocných, kteří operaci podstoupili v počáteční fázi uzávěru ve foramen Monroi. (Obr. 2, lit. 10.)
Klíčová slova: koloidní cysty, III. mozková komora, mikrochirurgický přístup, stereotaxe.

Bratisl Lek Listy 2000; 101 (8): 465-467

Download full text in PDF format (424 kB)


SHORT COMMUNICATIONS

Download full text in PDF format (446 kB)