Electronic Library of Scientific Literature


BRATISLAVSKE LEKARSKE LISTY
BRATISLAVA MEDICAL JOURNAL



Volume 98 / No. 11 / 1997



THE CONTRIBUTION OF TRANSOESOPHAGEAL ECHOCARDIOGRAPHY IN THE MANAGEMENT OF PATIENTS WITH ATRIAL FIBRILLATION

PRÍNOS TRANSEZOFÁGOVEJ ECHOKARDIOGRAFIE V MANAGEMENTE PACIENTOV S FIBRILÁCIOU PREDSIENÍ

KAMENSKÝ G.

The review evaluates the contribution of transoesophageal echocardiography as to the improvement of management of patients with atrial fibrillation. It emphasises the severity of fibrillation arrhythmia regarding the haemodynamic complications, but especially those arising from embolism causing significant morbidity and mortality, especially in the aged patients with organic heart diseases.
An essential improvement in the imaging of the left atrium, but especially of its auricle has enabled a significant progress in the conception of the origin of thromboembolic complications after cardioversion of atrial fibrillation. The detection of thrombi in the left atrial auricle which had until now been impossible, enabled to postpone the patients, by use of transoesophageal echocardiography, for the considered cardioversion, thus reducing the risk of thromboembolism. On the other hand, the transoesophageal examination of the left atrial auricle by use of two-dimensional and doppler echocardiographies has enabled to judge the function of the left atrial auricle not only from the anatomical aspect, but also from that of pathophysiology. This fact enabled to stratify the patients at higher risk of thromboembolism, or vice versa, to select patients appropariate for the planned cardioversion of fibrillation arrhythmia, even if this state has been relativy prolonged.
The current knowledge and experience are encouraging and it can be anticipated that within the course of a short period, the transoesophageal echocardiography will play an important role in the management of patients with atrial fibrillation. (Tab. 1, Fig. 3, Ref. 40.)
Key words: atrial fibrillation, transoesophageal echocardiography, cardioversion, cardial sources of embolism.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 583-588

V preh¾adovom èlánku autor hodnotí prínos transezofágovej echokardiografie pre zlepšenie managementu pacientov s fibriláciou predsiení. Zdôrazòuje sa závažnosť fibrilaènej arytmie z h¾adiska hemodynamických, ale najmä embolizaèných komplikácií, ktoré spôsobujú znaènú morbiditu, mortalitu najmä u starších pacientov s organickým ochorením srdca.
Podstatné zlepšenie zobrazenia ¾avej predsiene, ale najmä jej uška umožnilo významný pokrok v chápaní vzniku tromboembolických komplikácií po kardioverzii fibrilácie predsiení. Detekcia trombov v ušku ¾avej predsiene, dosia¾ nemožná, umožnila použitím transezofágovej echokardiografie postponovať pacientov pre uvažovanú kardioverziu, èím sa znížilo riziko tromboembólie. Na druhej strane transezofágové vyšetrenie uška ¾avej predsiene použitím dvojrozmernej a dopplerovskej echokardiografie umožnilo posudzovať funkciu uška ¾avej predsiene nielen z h¾adiska anatomického, ale aj patofyziologického, èo umožnilo stratifikovanie pacientov s vyšším rizikom tromboembólie, resp. naopak selekciu pacientov vhodných na plánovanú kardioverziu aj relatívne dlhšie trvajúcej fibrilaènej arytmie.
Súèasné poznatky a doterajšie skúsenosti sú povzbudivé a možno predpokladať, že v priebehu krátkej budúcnosti bude transezofágová echokardiografia mať dôležitú úlohu v managemente pacientov s fibriláciou predsiení. (Tab. 1, obr. 3, lit. 40.)
K¾úèové slová: fibrilácia predsiení, transezofágová echokardiografia, kardioverzia, kardiálne zdroje embolizácií.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 583-588

Download full text in PDF format

DIAGNOSTIC AND THERAPEUTIC POTENTIAL OF TRANSOESOPHAGEAL CARDIOSTIMULATION FOR THE MANAGEMENT OF PATIENTS WITH ARRHYTHMIAS

DIAGNOSTICKÝ A TERAPEUTICKÝ POTENCIÁL TRANSEZOFÁGOVEJ KARDIOSTIMULÁCIE PRE MANAGEMENT PACIENTOV S ARYTMIAMI

BEHULOVÁ R., MARGITFALVI P., HATALA R.

Background: Transoesophageal cardiostimulation is a semiinvasive method of stimulation of atrii enabling the performance of the programmed atrial stimulation without the inevitability of an invasive vascular approach. This method was used in 124 patients with the following indication spectrum. Diagnostic indications: total 82 %, paroxysmal supraventricular tachycardia (SVT), and WPW sy - 22 %, tachycardia with wide QRS-complex - 8 %. SSS syndrome and bradycardia - 20 %, sycopes and collapses with unclear etiology - 13 %, palpitations - 11 %, control of antiarrhythmic therapy - 4 %, and other states - 6 %. Therapeutic indications: total - 18 %, versions of paroxysmal SVT and flutter of atrii.
Results: The patients with SVT were assumed to develop the arrhythmogenic mechanism - AV nodal re-entry tachycardia in 80 %, orthodrome AV-re-entry tachycardia in 30 %, and flutter of atrii in 20 %. All patients with WPW-syndrome were stratified by the use of this method. The origin of this state from ventricular arrhythmia was verified in 40 % of patients with tachycardia with a wide QRS complex. In coincidence with other indications, the diagnostic benefit of transoesophageal cardiostimulation was evaluated as follows: syncopes - 68 %, palpitations - 64 %, syndrome SSS and bradycardia - 48 %. The therapeutic indication of SVT version and flutter of atrii, was totally successful in 40 %, partly successful in 45 % and insuccessful in 15 % of patients.
Conclusion: Transoesophageal cardiostimulation has contribued to the assessment of the diagnosis in 69 % of patients and has acutely managed arrhythmia in 85 % of cases. According to our experience, this method is effective in the initial mangement of patients with arrhythmia. Its low technical and economic demands make its wider utilisation appropriate in clinical practice of internal medicine. (Tab. 4, Fig. 9, Ref. 22.)
Key words: transoesophageal cardiostimulation, supraventricular arrhythmia.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 589-593

Pozadie problému: Transezofágová kardiostimulácia je „semiinvazívna" metóda stimulácie predsiení, ktorá dovo¾uje vykonať programovanú átriálnu stimuláciu bez nevyhnutnosti invazívneho vaskulárneho prístupu. Metódu sme využili u 124 pacientov s nasledovným indikaèným spektrom: Diagnostické indikácie: spolu 82 %, paroxyzmálne supraventrikulárne tachykardie (SVT) a WPW sy 22 %, tachykardie so širokým QRS-komplexom 8 %, syndróm SSS a bradykardie 20 %, synkopy a kolapsové stavy nejasnej etiológie 13 %, palpitácie 11 %, kontrola antiarytmickej lieèby 4 % a iné 6 %. Terapeutické indikácie: spolu 18 %, verzie paroxyzmálnych SVT a flutteru predsiení.
Výsledky: U pacientov so SVT bol predpokladaný arytmogénny mechanizmus AV-nodálna reentry tachykardia u 80 %, ortodrómna AV-reentry tachykardia u 30 % a flutter predsiení u 20 % pacientov. Všetkých pacientov s WPW-syndrómom sme pomocou tejto metódy stratifikovali. U tachykardií so širokým QRS-komplexom bol verifikovaný ventrikulárny pôvod arytmie u 40 %. Diagnostický prínos TEKS pri ostatných indikáciách bol nasledovný: synkopy 68 %, palpitácie 64 %, syndróm SSS a bradykardie 48 %. V terapeutickej indikácii celkovo verzia SVT a flutteru predsiení bola úspešná u 40 % pacientov, èiastoène úspešná u 45 % a neúspešná u 15 % pacientov.
Záver: TEKS prispela k urèeniu diagnózy u 69 % pacientov a akútne zvládla arytmiu u 85 % pacientov. Pod¾a našich skúseností ide o efektívnu metódu pre iniciálny management pacientov s arytmiami. Pre svoju technickú a ekonomickú nenároènosť je vhodná pre širšie klinické využitie v internej medicíne. (Tab. 4, obr. 9, lit. 22.)
K¾úèové slová: transezofágová kardiostimulácia, supraventrikulárne arytmie.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 589-593

Download full text in PDF format

PROARRHYTHMIA - PARADOX IN CLINICAL CARDIOLOGY

PROARYTMIA - PARADOX KLINICKEJ KARDIOLÓGIE

PELLA J., STANÈÁK B., NOVOTNÝ R.

On the basis of both literature data and our own experience, the review analyzes the problem of proarrhythmia. The origin of proarrhythmia is determined by: left ventricular function, coronary bloodflow, autonomous nervous system tonus, the presence of hidden lesions of the conductive system of the heart or the presence of accesory tracts, antiarrhythmic therapy or other therapy with cardiotropic preparations and the state of the internal environment. Each antiarrhythmic drug can evoke proarrhythmia. Regarding the therapy of current proarrhythmia, the competitive preference is ascribed to those antiarrhythmic drugs which are quickly eliminated. Regarding both the antiarrhythmic therapy and the possible occurrence of proarrhythmia in patients with ichaemic heart disease, the administration of Beta-blockers seems to be mostly prospective. (Fig. 3, Ref. 11.)
Key words: arrhythmia, proarrhythmia, antiarrhythmic drugs.

Bratisl Lek Listy 1997; 98:594-596

V preh¾adovom referáte analyzujeme na základe vlastných skúseností a údajov z literatúry problematiku proarytmie. Na vzniku proarytmie sa zúèastòuje: zmena funkcie ¾avej komory, koronárneho prietoku, tonusu autonómneho nervového systému, skryté lézie vodivého systému srdca alebo prítomnosť akcesórnych dráh, antiarytmická lieèba alebo iná lieèba kardiotropnými látkami a zmeny vnútorného prostredia. Každé antiarytmikum môže vyvolať proarytmiu. Pri lieèbe už vzniknutej proarytmie sa preferujú antiarytmiká, ktoré sa ve¾mi rýchlo odbúravajú. Podávanie betablokátorov z h¾adiska antiarytmickej lieèby, ale aj z h¾adiska možného výskytu proarytmie u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa zdá najperspektívnejšie. (Obr. 3, lit. 11.)
K¾úèové slová: arytmia, proarytmia, antiarytmiká.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 594-596

Download full text in PDF format

ARRHYTHMOGENIC RIGHT VENTRICULAR DYSPLASIA

ARYTMOGÉNNA DYSPLÁZIA PRAVEJ KOMORY

BEHULOVÁ R., HATALA R., SLUGEÒ I., MARGITFALVI P., FRIDRICH V.

Arrhythmogenic dysplasia of the right ventricle as a nosological entity was described relatively recently. Hoever, at present, it is gradually being diagnosed more frequently. The authors describe the typical clinical picture of this desease in one of several patients with this disease, who were hospitalised at SÚSCH. The authors describe the diagnostical value of individual findings. They indicate the importance of knowledge of individual diagnostical criteria in order to be able to recognize this disease and distinguish it from idiopathic ventricular tachycardia, the prognosis of which is generally better and also the therapeutical approach less aggressive. (Fig. 6, Ref. 29.)
Key words: right ventricular arrhythmogenic dysplasia, sudden cardiac death, ventricular tachycardia.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 597-603

Arytmogénna dysplázia pravej komory ako nozologická jednotka bola opísaná relatívne nedávno, aj keï v súèasnosti sa diagnostikuje èoraz èastejšie. Autori opisujú typický klinický obraz tohto ochorenia u jedného z nieko¾kých pacientov s týmto ochorením, ktorí boli hospitalizovaní v SÚSCH. Pri jednotlivých diagnostických nálezoch opisujú ich výpovednú hodnotu. Poukazujú na dôležitosť poznania jednotlivých diagnostických kritérií z dôvodov odlíšenia od idiopatickej komorovej tachykardie, ktorej prognóza je všeobecne lepšia a aj terapeutický prístup menej agresívny. (Obr. 6, lit. 29.)
K¾úèové slová: arytmogénna dysplázia pravej komory, náhla srdcová smrť, komorová tachykardia.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 597-603

Download full text in PDF format

DUAL-CHAMBER RATE-ADAPTIVE PACING IS DRIVING TO AUTOMATIC PACEMAKER

DVOUDUTINOVÁ FREKVENÈNÌ REAGUJÍCÍ KARDIOSTIMULACE SMÌØUJE K AUTOMATICKÉMU STIMULÁTORU

NOVÁK M., PŠENIÈKA M., SMOLA M., BØÍZA J., ÈERMÁK S.

DDDR cardiac pacemakers meet the demand of the two main goals of modern cardiac pacing enauring both the synchronization of atriums and ventricles and the frequency response to physical exercise. In this way they simulate the normal heart rhythm behaviour best of all pacemakers in use. Since 1992 through 1995 the DDDR pacemakers were implanted in 27 patients aged 20-79 (mean 59.9) years in our pacemaker centre. The follow-up period has amounted to 46 months. 26 patients suffered from advanced sinus syndrome with the chronotropic incompetence and with the atrioventricular block, the remaining young man was given the pacemaker because of congenital atrioventricular block. In one patient epicardial leads implanted by thoracotomy have been used. After the wound had healed and the pulse energy had been reduced, the pacemaker bearers underwent the stepwise symptoms limited bicycle or treadmill stress test. During the follow-up the incidence of particular complications was assessed. In comparison with the DDD mode without the sensor, the DDDR pacemakers exhibiting the rate adaptation did improve the working capacity in particular patients in the stress test. (Tab. 1, Fig. 5, Ref. 16.)
Key words: dual-chamber rate-adaptive pacing, automatic pacemaker, DDDR, indications.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 604-607

Kardiostimulátory pracující v režimu DDDR plní dva základní cíle moderní kardiostimulace: zajišťují synchronizaci síní a komor a frekvenèní reakci na tìlesnou námahu. Z dosavadních typù kardiostimulátorù se tak nejvíce pøibližují pomìrùm zdravého srdce. V letech 1992-1995 jsme implantovali celkem 27 stimulátorù režimu DDDR. Prùmìrný vìk nemocných èinil 59,9 let (20-79), sledováni jsou 10-46 mìsicù. 26 nemocných mìlo „sick sinus syndrom" s chronotropní nedostateèností sinusového uzlu a se síòokomorovou blokádou. V jednom pøípadì byl kardiostimulátor implantován pøi kongenitální síòokomorové blokádì. Jednou jsme použili elektrody myokardiální našité per thoracotomiam. Po zhojení rány a seøízení elektrických parametrù stimulátoru podstoupili nemocní ergometrickou stupòovitou zátìž do limitujících symptomù. Dlouhodobì pak byl sledován výskyt pøípadných komplikací. Porovnání režimu sekvenèní stimulace bez frekvenèní odpovìdi s režimem DDDR, který má frekvenèní reakci, u jednotlivých nemocných pøi ergometrii na bicyklu nebo na bìhátku ukázalo zlepšení pracovní kapacity pøi režimu s frekvenèní odpovìdí. (Tab. 1, obr. 5, lit. 16.)
Klíèová slova: dvoudutinová frekvenènì reagující kardiostimulace, automatický stimulátor, DDDR, indikace.

Bratisl Lek Listy, 98, 1997; è. 11, s. 604-607

Download full text in PDF format

THE THERAPEUTICAL POSSIBILITIES PAROXYSMAL VENTRICULAR TACHYCARDIA

MOŽNOSTI LIEÈBY PAROXYZMÁLNEJ KOMOROVEJ TACHYKARDIE

KALISKÁ G., SZENTIVÁNYI M., NEDÌLOVÁ I., KMEÈ P.

The authors present a retrospective evaluation of the risk stratification and therapy of 53 patients with ventricular tachycardia. They present the diagnostical algorhithm used for the detection of risk of sudden death. The most frequently used drug in the set of patients was amiodarone in monotherapy or in combination with other drugs. Sotalol was used for both, its antiarrhythmic nature, and for its ability to reduce the defibrillation threshold in patients with an implanted automatic implantable cardiovertor-defibrillator (AICD). Antiarrhythmic drugs of class I in monotherapy were used in patients with non-coronary causes of ventricular tachycardia and with normal left ventricular function. The authors, on the basis of sudden death of three patients with low ejection fraction of the left ventricle which were recorded even despite Holter apparatus and electophysiologically confirmed supression of ventricular tachycardia, recommend to consider in this group of patients the primary AICD implantation. (Tab. 4, Fig. 2, Ref. 13.)
Key words: ventricular tachycardia, sudden cardiac death.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 609-612

Autori uvádzajú retrospektívne zhodnotenie rizikového stratifikovania a lieèby 53 pacientov s komorovou tachykardiou. Uvádzajú diagnostický algoritmus používaný na zisťovanie rizika náhlej srdcovej smrti u pacientov. Najèastejšie používaným liekom v súbore pacientov bola monoterapia amiodaronom alebo kombinácia s ním. Sotalol sa použil jednak pre svoje antiarytmické vlastnosti, jednak pre svoju schopnosť znížiť defibrilaèný prah u pacientov s implantovaným automatickým implantovate¾ným kardioverterom-defibrilátorom (AICD). Antiarytmiká I. triedy ako monoterapia sa použili u pacientov s nekoronárnou príèinou komorovej tachykardie a s normálnou funkciou ¾avej komory. Autori na základe náhlej smrti 3 pacientov s nízkou ejekènou frakciou ¾avej komory, ktoré zaznamenali aj napriek Holterovým prístrojom a elektrofyziologicky potvrdenej supresii komorovej tachykardie, odporúèajú zvážiť v tejto skupine pacientov primárne implantáciu AICD. (Tab. 4, obr. 2, lit. 13.)
K¾úèové slová: komorová tachykardia, náhla srdcová smrť.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 609-612

Download full text in PDF format

IS THE RESPONSE OF CENTRAL VENOUS BLOOD TEMPERATURE-DRIVEN PACEMAKER PHYSIOLOGICAL?

JE REAKCE KARDIOSTIMULÁTORU ØÍZENÉHO CENTRÁLNÍ ŽILNÍ TEPLOTOU FYZIOLOGICKÁ?

NOVÁK M., SMOLA M., PŠENIÈKA M., STANÌK F.

Rate responsive cardiac pacemakers are capable of adapting their pacing rate according to metabolic demands in the physical efffort and some of the sensors in use even according to such physiological stimuli in which the level of metabolism remains unchanged. Central blood temperature (CVT) could possibly represent a much-needed and searched ideal sensor, which truly reflects physiological processes. In order to verify the response of the thermistor sensor under various physiological conditions, 10 single-chamber VVIR pacemakers Thermos M 02 (Biotronik) were implanted since 1993 through 1995. Our group of patients consisted of 9 men and 1 women. 8 patients had chronic atrial fibrillation with bradycardia and ventricular chronotropic incompetence, 2 patients suffered from the 3rd degree atrioventricular block. The mean age at the time of implant was 62.4 (52-72) years, the mean follow-up period has amounted to 23 (2-32) months. The CVT response to physical exercise was proportional and smooth, especially in the strenuous physical effort. In contrast to some other sensors, CVT exhibited the physiological reaction also in situations in which the metabolic level did not change. It displayed a physiological circadian fluctuation of the pacing rate. Nevertheless, a markedly prolonged reaction time at the onset of physical exercise in the patients who were still "cold" was a shortcoming of this principle. The special sensor lead is a must and only the ventricular pacing is possible. Isolated CVT is not the ideal sensor but it be combined with fast sensors. It will undoubtedly be one of the sensors within the automatic multisensor pacemaker in the forseeable future. (Tab. 1, Fig. 1, Ref. 15.)
Key words: pacemaker, ventricular pacing, central venous blood temperature, heart rate, physical effort.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 613-615

Kardiostimulátory s frekvenèní reakcí dovedou øídit stimulaèní frekvenci podle metabolických požadavkù organismu pøi tìlesné zátìži a nìkteré z nich i podle fyziologických požadavkù, pøi kterých sa hladina metabolismu nemìní. Centrální žilní teplota (CVT) by pøípadnì mohla být senzorem, který vìrnì odráží fyziologické procesy a mohla by se pøiblížit požadovanému a usilovnì hledanému ideálnímu senzoru. Abychom si ovìøili reakci termistorového èidla na rùzné fyziologické podnìty, implantovali jsme v letech 1993-1995 celkem 10 jednodutinových kardiostimulátorù Thermos M O2 (Biotronik) pracujících v režimu VVIR. Soubor tvoøilo 9 mužù a 1 žena - 8 nemocných mìlo chronickou fibrilaci síní s bradykardií a komorovou chronotropní inkompetencí, 2 nemocní mìli úplnou síòokomorovou blokádu. Prùmìrný vìk v dobì implantace byl 62,4 (52-72) let, prùmìrná doba sledování je 23 (2-32) mìsícù. Reakce CVT na tìlesnou zátìž je proporcionální a plynulá jako u ostatních metabolických senzorù, zvláštì pak pøi velké námaze. Na rozdíl od vìtšiny ostatních senzorù reaguje CVT fyziologicky také na podnìty, pøi nichž se nemìní metabolické požadavky a zajistí fyziologické cirkadiánní kolísání stimulaèní frekvence. Nevýhodou je znaènì opoždìná frekvenèní reakce na zaèátku tìlesné námahy u ještì nezahøátých osob. Kardiostimulátor vyžaduje senzorovou elektrodu a je vhodný jen pro komorovou stimulaci.
Samostatná CVT není zcela ideálním senzorem, ale uplatní se v kombinaci s rychlým senzorem. Bude též jedním ze senzorù v multisenzorovém automatickém pacemakeru. (Tab. 1, obr. 1, lit. 15.)
Klíèová slova: kardiostimulátor, komorová stimulace, centrální žilní teplota, srdeèní frekvence, tìlesná zátìž.

Bratisl Lek Listy 98, 1997, è. 11, s. 613-615

Download full text in PDF format

SUBACUTE MORPHOLOGICAL CHANGES OF THE HEART AFTER RADIOFREQUENCY ABLATION IN THE AREA OF ATRIOVENTRICULAR JUNCTION

SUBAKÚTNE MORFOLOGICKÉ ZMENY NA SRDCI PO RÁDIOFREKVENÈNEJ ABLÁCII V OBLASTI ÁTRIOVENTRIKULÁRNEJ JUNKCIE

STANÈÁK B., JURKOVIÈ I., PELLA J., BÖÖR A., BABJAKOVÁ ¼.

Catheter ablation of the atrioventricular (AV) junction for due to refractory supraventricular tachycardias by means of the radiofrequency (RF) current is at present an accepted and widespread mode of therapy. Although pathomorphological findings of the early postablative period are well documented in animals, only few data are available on pathological postablative changes in humans. In this paper we present the necropsy findings in a woman who suddenly died 25 days after RF ablation of AV junction. In this case the ablative procedure has caused subendocardial necrosis revealing signs of advanced organisation with deposits of lipofuscin and haemosiderin. We have also found the necrosis of fat tissue in the vicinity of the tricuspid anulus in the stage of advanced resorption. The recent complication was the thrombotic occlusion of a small branch of coronary artery in the right atrial posterior wall causing a nonextensive acute infarction. We conclude that our findings are in agreement with the literature data on morphologic similarity of ablative lesions and reparative processes in experimental models and clinical practice. (Fig. 4, Ref. 8.)
Key words: radiofrequency ablation, supraventricular tachycardia, pathological findings.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 616-619

Katétrová ablácia átrioventrikulárnej (AV) junkcie pre refraktérne supraventrikulárne tachykardie pomocou rádiofrekvenèného (RF) prúdu je v súèasnosti akceptovaný a rozšírený lieèebný spôsob. Aj keï sú patomorfologické nálezy vo vèasnom období po ablácii dobre dokumentované na zvieratách, málo údajov je dostupných o patologických postablaèných zmenách u ¾udí. V práci referujeme o nekroptickom náleze u pacientky, ktorá náhle zomrela 25 dní po RF výkone v oblasti AV junkcie. V našom pozorovaní ablácia vyvolala nekrózu myokardu subendokardiálneho typu, ktorá v èase úmrtia javila známky rozvinutej organizácie s depozitami lipofuscínu a hemosiderínu. Zistila sa aj nekróza tukového tkaniva v blízkosti fibrózneho anulu trikuspidálnej chlopne v štádiu pokroèilej resorpcie. Nález èerstvých krvácaní v blízkosti zmien vyvolaných abláciou dávame do súvislosti s iatrogénne navodenou hemoragickou diatézou. Èerstvou komplikáciou bola i obturujúca trombóza malej vetvy koronárnej artérie v zadnej stene pravej predsiene spôsobujúca vznik akútneho infarktu malých rozmerov. Naše nálezy sú v súlade s údajmi literatúry o podobnosti morfológie lézií a reparaèných pochodov v experimentálnom modele a v klinike. (Obr. 4, lit. 8.)
K¾úèové slová: rádiofrekvenèná ablácia, supraventrikulárna tachykardia, patologické nálezy.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 616-619

Download full text in PDF format

EXTRACTION OF INTRAVENOUS STIMULATIVE SYSTEM BY MEANS OF INFLOW OCCLUSION TECHNIQUE

EXTRAKCIA INTRAVENÓZNEHO STIMULAÈNÉHO SYSTÉMU POMOCOU TECHNIKY „INFLOW OCCLUSION"

VRŠANSKÝ D., FISCHER V., HOLOMÁÒ M., JANOTÍK P., ZAJACOVÁ H.

Infection of the stimulative system with a septic state or endocarditis is the ultimate requirement for the extraction of intravenous parts of the implanted stimulative system. The extraction performed by the classical method or by means of catheter does not have to be necessarilly successful. The use of extracorporeal circulation is optimal for the surgeon, however, it is expensive and not indifferent for the patient. The inflow occlusion technique under our conditions has shown to be fast, safe and an advantageous alternative. We have used it in 11 patients out of 14. All cases involved an extraction of a foreign body. 78.5 % of extractions were performed due to infected stimulative system. 2 patients were subdued to a simultaneous implantation of DDD, others have had VVI system implanted by epimyocardial or trnasvenous way. We have not been encountered with any serious complications. (Tab. 1, Fig. 3, Ref. 7.)
Key words: infection, endocarditis, cardiostimulation, „inflow occlusion", extraction of electrodes.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 620-623

Infekcia stimulaèného systému so septickým stavom alebo endokarditídou je ultimatívnou požiadavkou na extrakciu intravenóznych èastí implantovaného stimulaèného systému. Extrakcia klasickým spôsobom alebo katetrizaène sa nemusí vždy podariť. Použitie mimotelového obehu je pre chirurga síce optimálne, ale pre pacienta nie je indiferentné. Technika „inflow occlusion" sa v našich podmienkach ukázala ako rýchla, pre pacienta bezpeèná a výhodná alternatíva. Použili sme ju u 11 pacientov zo 14. Vždy išlo o extrakciu cudzieho telesa, u 78,5 % pre infikovaný stimulaèný systém. U 2 pacientov sme súèasne implantovali DDD, u ostatných VVI systém epimyokardiálnou alebo transvenóznou cestou. S vážnymi komplikáciami sme sa nestretli. (Tab. 1, obr. 3, lit. 7.)
K¾úèové slová: infekcia, endokarditída, kardiostimulácia, „inflow occlusion", extrakcia elektród.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 620-623

Download full text in PDF format

THE COMPARISON OF ELECTRICAL AND RADIOFREQUENCY ABLATIONS OF AV JUNCTION IN PATIENTS WITH REFRACTORY SUPRAVENTRICULAR TACHYCARDIA

POROVNANIE ELEKTRICKEJ A RÁDIOFREKVENÈNEJ ABLÁCIE AV-SPOJENIA U PACIENTOV S REFRAKTÉRNYMI SUPRAVENTRIKULÁRNYMI TACHYKARDIAMI

BODNÁR J., STANÈÁK B., PELLA J.

The radiofrequency ablation (RFA) is advantageous due to gradual destruction of tissue which enables not only an interruption of conduction, but also its modification - retardation of conduction. This state is in most cases sufficient for the control of tachycardia. It is necessary to be aware that radiofrequency ablation does not coincide with barrotrauma, uncontrollable increase of temperature of electrodes and the requirement of general anaesthesis. This technique enables the RF ablation therapy: 1. ectopic atrial tachycardia, 2. intraatrial tachycardia, 3. atrial flutter of type Z by ablation of the lower posterolateral area. (Tab. 1, Fig. 5, Ref. 9.)
Key words: implantation, permanent pacemaker, tachyarrhythmia, radiofrequency ablation, electrical ablation, tachycardia.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 624-627

Výhodou rádiofrekvenènej ablácie (RFA) je postupná deštrukcia tkaniva, èím dosahujeme nielen prerušenie vodivosti, ale aj modifikáciu - spomalenie vedenia, èo je vo väèšine prípadov dostatoèné na kontrolu tachykardie. Je dôležité vedieť, že rádiofrekvenèná ablácia nesúvisí s barotraumou, nekontrolovate¾ným vzostupom teploty elektródy a potrebou celkovej anestézie. Táto technika umožòuje RF ablaènú lieèbu: 1. ektopických átriálnych tachykardií, 2. intraátriálnych tachykardií, 3. átriálneho „fluttera" I. typu abláciou dolnej posterolaterálnej oblasti. (Tab. 1, obr. 5, lit. 9.)
K¾úèové slová: implantácia, trvalý kardiostimulátor, tachyarytmia, rádiofrekvenèná ablácia, elektrická ablácia, tachykardia.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 624-627

Download full text in PDF format

HEAD-UP TILT TEST WITH THE PROVOCATION BY NITROGLYCERIN IN THE DIAGNOSIS OF VASOVAGAL SYNCOPES

„HEAD-UP TILT" TEST S PROVOKÁCIOU NITROGLYCERÍNOM V DIAGNOSTIKE VAZOVÁGOVEJ SYNKOPY

HOCHMUTHOVÁ G., KALISKÁ G., NEDÌLOVÁ I., ÈERNEJOVÁ E., MARTINKOVÁ E.

The study compares the diagnostical values of „head-up tilt" tests both with or without nitroglycerin the provocation. On the basis of the comparison of a group of 60 patients and 20 healthy people we can state that that the „head-up tilt" test with the provoction by nitroglycerin is appropriate for the statement of diagnosis of the cardioinhibitory type of vasovagal syncopes. (Tab. 4, Ref. 14.)
Key words: „head-up tilt" test, nitroglycerin, vasovagal syncope.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 628-630

V práci porovnávame diagnostickú hodnotu „head-up tilt" testu s nitroglycerínovou provokáciou a bez nej. Na základe porovnania súboru 60 pacientov a 20 zdravých osôb konštatujeme, že „head-up tilt" test s nitroglycerínovou provokáciou je vhodný na diagnostiku kardioinhibièného typu vazovágovej synkopy. (Tab. 4, lit. 14.)
K¾úèové slová: „head-up tilt" test, nitroglycerín, vazovágová synkopa.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 628-630

Download full text in PDF format

OUR PROCEDURE IN PHARMACOLOGICAL AND NON-PHARMACOLOGICAL THERAPY OF VENTRICULAR TACHYARRHYTHMIAS

NÁŠ POSTUP PRI FARMAKOLOGICKEJ A NEFARMAKOLOGICKEJ LIEÈBE KOMOROVÝCH TACHYARYTMIÍ

BODNÁR J.

One of the main causes of cardiovascular death is the sudden death which is most frequently caused by malign arrhythmias: ventricular tachycardia (VT) and ventricualr fibrillation (VF). These fatal disorders of rhythm are not manageable effectively by surgery, catheter ablation and pharmacology which cannot be thus widely used. Automatic implantable cardiovertors-defibrillators (AICD) have been used since 1980 in the therapy of malign ventricular disorders of rhythm. Modern AICD in more severe ventricular arrhyhmias have reduced the frequency of sudden death from 10-30 % yearly to 1 %. Our objective was to use preferentially the best therapy possible with the least demanding output and the smallest postoperative risk, i.e. therapy with transvenous AICD. This was enabled by new apparatuses - Phylax 03 and Phylac 06 which are able to give the defibrillation shock by iridium covered electrodes also without subcutaneous so called „patch" electrodes. These circumstances result in a suitable defibrillation thrashold. (Fig. 2, Ref. 14.)
Key words: ventricular tachyarrhythmia, pharmacological therapy of blood pressure, sudden death, ventricular tachycardia, ventricualr fibrillation.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 631-634

Jednou z hlavných príèin kardiovaskulárneho úmrtia je náhla smrť, ktorá je najèastejšie zapríèinená malígnymi komorovými arytmiami: ventrikulárnou tachykardiou (VT) a ventrikulárnou fibriláciou (VF). Pri týchto fatálnych poruchách rytmu chirurgia, katétrová ablácia a farmakologická terapia nie sú dosť úèinné a nemôžu sa široko používať. Automatické implantabilné kardiovertery-defibrilátory (AICD) sa používajú od roku 1980 v terapii malígnych komorových porúch rytmu. Moderné AICD pri závažnejších ventrikulárnych arytmiách znížili èastosť náhlej smrti z 10-30 % roène na 1 %. Naším cie¾om bolo, aby sa v Slovenskej republike najprv použila pod¾a možnosti èo najmodernejšia lieèba s èo najmenej nároèným výkonom a najmenším postoperaèným rizikom, t.j. terapia transvenóznym AICD. Toto nám umožnili nové prístroje Phylax 03 a Phylax 06, ktoré sú schopné dať defibrilaèný šok cez irídiom pokryté elektródy aj bez subkutánnej tzv. „patch" elektródy a výsledkom je vyhovujúci defibrilaèný prah. (Obr. 2, lit. 14.)
K¾úèové slová: komorové tachyarytmie, farmakologická lieèba KT, náhla smrť, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 631-634

Download full text in PDF format

LEKÁRSKE INFORMÁCIE V SIETI INTERNET

PEKNÍKOVÁ M.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 635-640

Download full text in PDF format

AKO SA STAŤ CITOVANÝM?
NIEKO¼KO POZNÁMOK PRE ADEPTOV VEDECKOPEDAGOGICKÝCH HODNOSTÍ

ZAVIAÈIÈ M.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 641-642

Download full text in PDF format

ŠTYRIDSAŤ ROKOV VEDECKOVÝSKUMNEJ ÈINNOSTI - VÝZNAMNÉ JUBILEUM PARAZITOLOGICKÉHO ÚSTAVU LEKÁRSKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

HOLKOVÁ R.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 11, s. 643-645

Download full text in PDF format

VEDECKÉ A ODBORNÉ INFORMÁCIE PREDNESENÉ NA SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
LVI. riadna pracovná schôdza dòa 14.10.1996 - Predsedá prof. MUDr. I. Balažovjech, DrSc.

PROF. MUDr. GUSTÁV ÈATÁR, DrSc., SEDEMDESIATROÈNÝ

DOC. MUDr. JÁN VRÁBLIC, CSc., ŠESŤDESIATROÈNÝ

ZA PROFESOROM JOZEFOM PECHÁÒOM, DrSc.

PREDSTAVUJEME NOVÉ KNIHY

Download full text in PDF format