Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 100 / No. 6 / 1999
DESCENDENTNÉ HRUDNÉ A HRUDNOBRUŠNÉ ANEURYZMY
SILVAY G, REICH DL, ERGIN MA, GRIEPP RB
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 283–285
The low incidence of permanent spinal cord injury in our most recent cohort (Group II)
of patients suggests that serial sacrifice of intersegmental vessels, careful monitoring
of spinal cord function are effective in preventing paraplegia after descending thoracic
and thoracoabdominal aneurysm operations. Updated anesthetic and postoperative care
minimized overall mortality risk. (Ref. 9.)
Key words: thoracic aneurysm, thoracoabdominal aneurysm, spinal cord, paraplegia. surgery,
prevention.
Nízky výskyt trvalých následkov poškodenia miechy v našom najnovšom súbore
pacientov (súbor II) naznačuje účinnosť obetovania intersegmentálnych ciev
a starostlivého monitorovania funkcií miechy v prevencii paraplégie po
operáciách descendentných hrudných a hrudnobrušných aneuryziem. Aplikácia
najnovších anestetických metód a moderná pooperačná starostlivosť
minimalizujú všeobecné riziko úmrtnosti. (Lit. 9.)
Kľúčové slová: hrudná aneuryzma, hrudno-brušná aneuryzma, miecha, paraplégia,
chirurgia, prevencia.
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (95 kB)
CHIRURGICKÁ LIEČBA TRANSPOZÍCIE VEĽKÝCH CIEV
HRASKA V, SOJAK V, KOSTOLNY M, NOSAL M, SAGAT M, PETKO M, KANTOROVA A, NAGI A, KALDARAROVA M, SIMAN J
Background: With regard to risk of the failure of systemic right ventricle
after physiological correction of transposition of great arteries, anatomic repair is
a current method of choice.
Objective of study: Analysis of results of surgical correction of transposition
of great arteries performed between 1992 and October 1998.
Method: A total of 111 patients were operated on for transposition of the
great arteries. In the 1st group of patients (n=21, mean age was 135±55 days),
physiological correction according to Senning was performed. Patients of the 2nd group
(n=90, mean age was 15.4±21.6 days) underwent anatomic repair.
Results: Early mortality was 6 % (7 patients). Mean followup is 2.95 years (1.9
SD) ranging from 0.2 years to 6.1 years. Actuarial 1-month survival in the whole cohort
(n=111) is 94 %, and it remains unchanged at 1, 2, 3, 4, 5, and 6 years of follow-up.
Patients, who underwent surgery after 1997, show significantly better survival compared to
those operated before 1997 (p=0.0997). Thus, a date of operation (before 1997) is the
only significant risk factor for death. Survival in patients operated after 1997 (n=40) is
98 %. All patients belonging to the 2nd group are in functional group NYHA 1.
Conclusion: Anatomic repair of transposition of the great arteries is
a method of choice for treatment of this congenital heart defect. Left ventricle
becomes systemic ventricle, which is essential in view of long-term performance.
Psychomotor development of children, who underwent ASO, is comparable with that of healthy
population. (Tab. 3, Fig. 3, Ref. 18.)
Key words: transposition of great arteries, physiological correction, anatomic correction.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 286–290
Pozadie problému: Vzhľadom na riziko zlyhávania systémovej pravej komory
po fyziologickej korekcii transpozície veľkých ciev je v súčasnosti metódou
voľby anatomická korekcia.
Cieľ sledovania: Analýza výsledkov chirurgickej korekcie transpozície
veľkých ciev od roku 1992 do októbra 1998.
Metóda: 111 pacientov bolo operovaných pre transpozíciu veľkých ciev.
V 1. skupine pacientov (n=21) s priemerným vekom 134 dní (55 SD) bola
realizovaná fyziologická korekcia podľa Senninga. V 2. skupine (n=90) sa pacienti
s priemerným vekom 15,4 dňa (21,6 SD) podrobili anatomickej korekcii.
Výsledky: Včasná mortalita bola 6 % (7 pacientov). Priemerná dĺžka
sledovania je 2,95 roka (1,9 SD) od 0,21 do 6,1 roka. Aktuariálne prežívanie
v prvom mesiaci je v celej skupine (n=111) 94 % a zostáva identické
v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. roku sledovania. Pacienti operovaní po roku 1997
majú signifikantne lepšie prežívanie (p=0,0997) v porovnaní s pacientmi
operovanými pred rokom 1997. Rok operácie (pred 1997) je jediným rizikovým faktorom
pre úmrtie. U pacientov operovaných od roku 1997 (n=40) je prežívanie
v sledovanom období 98 %. Všetci pacienti v 2. skupine sú vo funkčnej
skupine NYHA I.
Záver: Metódou voľby chirurgickej liečby transpozície veľkých ciev je
anatomická korekcia, ktorá anatomicky i funkčne koriguje patofyziológiu
transpozície. Ľavá komora sa stáva systémovou komorou, čo je rozhodujúce
z dlhodobého funkčného hľadiska. Psychomotorický vývoj detí po anatomickej
korekcii je porovnateľný so zdravou populáciou. (Tab. 3, obr. 3, lit. 18.)
Kľúčové slová: transpozícia veľkých ciev, fyziologická korekcia, anatomická
korekcia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 286–290
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (114 kB)
STENÓZA TRACHEY A JEJ LIEČBA
HARUSTIAK S, MAJER I, BENEJ R, PERESZLENYI A JR, BOHUCKY S, JURAKOVA O, DZUBEROVA I, KAJANOVICOVA V
A group of 89 patients suffering from tracheostenosis was studied in the period
from January 1990 to January 1999. Surgical procedure on trachea was performed in 63
patients with postintubation (posttracheostomic) stenosis, in 6 patients with direct
tracheal trauma, in 9 with tracheoesophageal fistula, in 7 with malignant stenosis, in 3
with postinflammatory subglottic stenosis. In the treatment of tracheal stenosis
a set of methods was used ranging from laser and tracheal endoproteses, through
cartilage implantation and plastic reconstruction of tracheal defects to extensive
segmental resections. In a group of 50 patients with segmental resection in 43 ( %)
of them the result was good, in 2 (4 %) of them satisfying, in 4 (8 %) of them temporary
brace (on T-cannule) persists, 1 patient died in postoperative period (2 %).
In a group of 39 patients with combined conservative treatment in 18 patients good
results were reached (43.8 %), in 6 satisfying (15.4 %), in 13 of them temporary
brace (on T-cannule) persists (33.3 %) and 2 died in postoperative period (5.1 %).
In conclusion the results of this work suggest that the most frequent indication for
surgical treatment is postintubation (postracheostomy) stenosis and that segmental trachea
resection has priority in the treatment of tracheal stenoses. (Tab. 2, Ref. 18.)
Key words: tracheostenosis, treatment.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 291–295
V práci sa prezentuje súbor 89 pacientov so stenózou trachey za obdobie od
januára l990 do januára 1999. Operačný výkon na trachei podstúpilo 63 pacientov
s postintubačnou, resp. posttracheostomickou stenózou, 6 s direktnou traumou
trachey, 9 s tracheoezofágovou fistulou, 7 s nádorovou stenózou, 3
s pozápalovou subglotickou stenózou. Pri liečbe tracheálnej stenózy sme použili
súbor terapeutických postupov. Od liečby laserom a dlahovania na tracheálnych
endoprotézach, cez implantácie chrupiek a plastické rekonštrukcie defektov
trachey až po rozsiahle segmentálne resekcie. V súbore 50 pacientov so
segmentálnou resekciou sme u 43 pacientov dosiahli dobrý výsledok (86 %), u 2
uspokojivý (4 %), u 4 pretrváva dočasné dlahovanie na T-kanyle (8 %) a 1
pacient exitoval v pooperačnom období (2 %). V súbore 39 pacientov
s kombinovanou konzervatívnou liečbou sme u 18 pacientov dosiahli dobrý
výsledok (43,8 %), u 6 uspokojivý výsledok (15,4 %), u 13 pretrváva
dlahovanie na T-kanyle (33,3 %) a 2 exitovali v pooperačnom období (5,1 %).
Z výsledkov našej práce možno konštatovať, že v prevažnej väčšine
prichádzajú na chirurgickú liečbu postintubačné, resp. posttracheostomické stenózy
a že segmentálna resekcia trachey má prioritné postavenie v liečbe
tracheálnych stenóz. (Tab. 2, lit. 18.)
Kľúčové slová: stenóza trachey, liečba.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 291–295
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (108 kB)
BIOCHEMICKÉ MARKERY PERIOPERAČNÉHO INFARKTU MYOKARDU V NESRDCOVEJ CHIRURGII
PECHAN I, DANOVA K
Perioperative myocardial infarction as well as other major cardiac events induced by
myocardial ischemia during and after a more complex or long-lasting operation
represents a permanent threat for a successful outcome. High number of cardiac
ischemic events especially following major vascular surgery and in elder subjects requires
early, sensitive and specific diagnostic markers. This review paper presents conventional
as well as novel biochemical methods fulfilling the above mentioned criteria. Untill now
used estimations of traditional enzyme activities (aspartate aminotransferase and lactate
dehydrogenase) are either entirely discarded or subsequentialy lose their importance (i.e.
activities of total creatine kinase and its MB-isoenzyme) an instead modern methods that
estimate the amounts of specific cardiac proteins — troponins T and I, constituents of
myocardial contractile apparatus — released from ischemized heart are used. Patient’s
monitoring by means of these cardiac markers allows an early, rapid and reliable
estimation of perioperative myocardial infarction enabling possible to arrange an
immediate effective treatment. Recently the myocardial regulatory protein troponin
I is considered the most specific cardiac marker the plasma level of which does not
increase in acute damage and chronic diseases of skeletal muscles, nor in chronic renal
failure. (Ref. 52.)
Key words: perioperative myocardial infarction, biochemical cardiac markers, creatine
kinase, MB-isoenzyme of creatine kinase, troponin T, troponin I.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 296–301
Perioperačný infarkt myokardu a ďalšie vážne kardiálne komplikácie, ktoré
môže vyvolávať ischemizácia myokardu počas a po zložitejšom alebo
dlhotrvajúcom chirurgickom výkone, je stálou hrozbou pre úspech operácie. Vysoké
percento ischemických príhod, najmä po väčších cievnych výkonoch
a u starších pacientov vyžaduje mať k dispozícii ich skorú,
dostatočne citlivú a špecifickú diagnostiku. V prehľadnom článku sa
uvádzajú konvenčné i moderné biochemické metódy, ktoré by spĺňali uvedené
kritéria. Dosiaľ využívané stanovenia aktivít tradičných enzýmov už ustúpili
(aspartátaminotransferáza, laktátdehydrogenáza) alebo pomaly ustupujú (aktivity
celkovej kreatínkinázy a jej MB-izoenzýmu) moderným metódam, ktoré umožňujú
stanoviť z myokardu uvoľnené špecifické srdcové proteíny — troponíny T
a I, ktoré sú zložkami kontraktilného aparátu myokardu. Monitorovanie pacienta
pomocou týchto kardiomarkerov dovoľuje dostatočne skoré, rýchle a spoľahlivé
diagnostikovanie i menšieho perioperačného infarktu myokardu, čo umožňuje jeho
okamžitú intenzívnu liečbu. Za súčasne najšpecifickejší kardiomarker možno
považovať regulačný proteín — troponín I, ktorého hladinu nezvyšujú akútne
poškodenia a chronické choroby kostrového svalstva ani chronické obličkové
zlyhanie. (Lit. 52.)
Kľúčové slová: perioperačný infarkt myokardu, biochemické kardiomarkery,
kreatínkináza, MB-izoenzým kreatínkinázy, troponín T, troponín I.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 296–301
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (116 kB)
OPERAČNÁ LIEČBA ANEURYZIEM ABDOMINÁLNEJ AORTY PRI ZÁVAŽNEJ ISCHEMICKEJ CHOROBE SRDCA
SEFRANEK V, TOMKA J, JANOTIK P, DULKA T, MONDEK P, SLYSKO R, LISKA B JR
Background: The abdominal aortic aneurysm (AAA) is one of the most serious
problems of vascular surgery and general medicine, as well. Endovascular methods of
treatment have been developing very rapidly, however, the conventional treatment of the
AAA still predominates. The results of operative treatment have been influenced besides
the delayed diagnostics of the AAA resulting in a high rate of ruptured AAA by the
high comorbidity of the AAA patients population. The accentuation of the proper
preoperative and perioperative management of patients could therefore significantly
influence the results of the surgery.
Main purpose and starting points: Striking difference between the mortality of
elective and emergent surgery of AAA has been unchanged despite the intensive effort of
many centers. One of the main factors of mortality is the concomitant serious coronary
heart disease (CHD), predominantly the acute myocardial infarction (MI). The paper
analyses the possibilities to improve the results of AAA surgery by means of the patients
selection and effective preparation before the elective surgery. The risk factors and
concomitant diseases of patients suffering from the AAA, the elective and emergent surgery
ratio and the operative mortality are refered. The results of surgical treatment before
and after accepting the modern CHD management algorithm are compared.
Methods: The present study is a retrospective analysis of the data of 343
consecutive patients with AAA operated on during the 20-years period from 1 January 1979
to 31 December 1998. The 1st group of 249 patients operated on during the 18-years period
from 1. January 1979 to 31 December 1996 was not subjected to special attention concerning
the CHD and was compared with the 2nd group of 93 patients operated on from 1 January 1997
to 31 December 1998. In this group of patients special attention was focused on the
improvement of surgical techniques, intensive care and comprehensive diagnostics,
evaluation and proper management of the concomitant CHD.
Results: The mortality rate of the elective surgery in the 1st group was 5.5 %,
in the 2nd group decreased to 3.6 %, the difference was not statistically significant.
Evident improvement of the results was apparent in emergency operations for ruptured AAA.
The mortality rate in the 1st group of 76 % dropped to 40 % in the 2nd group (p<0.05).
The improved policy in the management has lead to statistically significant decrease of
the MI incidence in the perioperative period (87.2 % to 28.5 %, p<0.001).
Conclusion: The improved diagnostics, selection of patients with special concern
to the CHD and management of the patients before surgery, improved surgical techniques and
intensive care lead to evident improvement of the results in the surgical management of
the AAA. This fact is confirmed by improved results of the 2nd group of patients because
of improved CHD management algorithm. (Tab. 5, Fig. 1, Ref. 35.)
Key words: abdominal aortic aneurysms, coronary heart disease, proper management.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 302–307
Pozadie problému: Aneuryzmy abdominálnej aorty (AAA) sa radia medzi
najvážnejšie problémy cievnej chirurgie a medicíny. Napriek rozvoju
endovaskulárnej chirurgie v liečbe má zatiaľ stále dominantné postavenie
konvenčná chirurgická liečba AAA. Popri stále oneskorenej diagnostike
a v dôsledku toho príliš vysokého podielu ruptúrovaných AAA ovplyvňuje
výsledky predovšetkým závažná komorbidita pacientov. Dôraz na správny manažment
pred operáciou aj v perioperačnom období preto môže do veľkej miery ovplyvniť
výsledky liečby.
Cieľ a východiská sledovania: Markantný rozdiel v operačnej
mortalite elektívne operovaných a ruptúrovaných AAA pretrváva napriek
intenzívnemu úsiliu popredných centier. Významným faktorom mortality pri elektívnych
aj urgentných operáciách je súčasná ischemická choroba srdca (ICHS), najmä akútny
perioperačný infarkt myokardu. Autori práce chceli zistiť, či možno selekciou
a cielenou prípravou pacientov pred elektívnymi výkonmi signifikantne zlepšiť
výsledky operačnej liečby. Referujú o výskyte rizikových faktorov
a pridružených ochorení u pacientov s AAA, pomere elektívne
a urgentne operovaných pacientov a mortalite týchto typov operácií vo svojom
klinickom materiáli. Porovnali výsledky liečby pred zavedením moderného algoritmu
manažmentu ICHS a po ňom.
Metódy: Práca vyhodnocuje retrospektívne výsledky operácií 343 pacientov
s AAA za 20-ročné obdobie v rokoch 1979— 1998. V prvej skupine
pacientov (18-ročné obdobie 1979— 1996) nekládli mimoriadny dôraz na problematiku
ICHS. Túto skupinu porovnali s 2. skupinou (1997—1998), v ktorej sa zamerali
najmä na dôkladnú diagnostiku a primeraný manažment pacientov so súčasnou
ICHS. V tejto skupine možno konštatovať aj zlepšenie operačnej techniky
a intenzívnej predoperačnej a pooperačnej starostlivosti.
Výsledky: V 2. skupine pacientov bola mortalita elektívnych operácií
oproti 1. skupine znížená z 5,5 % na 3,6 %, čo však nie je štatisticky
signifikantné. Výrazné zlepšenie výsledkov sa prejavilo najmä pri urgentných
operáciách pre ruptúrovanú AAA. Mortalita 1. skupiny bola 76 % a klesla na 40 %
v 2. skupine (p<0,05). Zlepšený manažment viedol v 2. skupine
k štatisticky signifikantnému zníženiu výskytu perioperačného infarktu
myokardu (z 87,2 % na 28,5 %, p<0,001).
Závery: Zlepšenie diagnostiky, selekcie pacientov so zameraním na závažné
rizikové ochorenia, najmä ICHS a zlepšenie predoperačnej prípravy pacientov,
operačnej techniky a intenzívnej pooperačnej starostlivosti vedie jednoznačne
k zlepšeniu výsledkov operačnej liečby AAA, čo potvrdzujú výsledky v 2.
skupine pacientov v dôsledku uplatnenia modermého algoritmu manažmentu ICHS. (Tab.
5, obr. 1, lit. 35.)
Kľúčové slová: aneuryzmy brušnej aorty, ischemická choroba srdca, postup
v liečbe.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 302–307
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (217 kB)
PREDOPERAČNÁ HLADINA CEA A PREŽÍVANIE PACIENTOV OPEROVANÝCH NA KOLOREKTÁLNY KARCINÓM
PECHAN J, PRIBELSKY M, OKOLICANY R
From the 1st January 1986 until the 31st December 1995 397 patients were operated on at
the IInd Surgical Clinic of Medical Faculty, Comenius University in Bratislava because of
colorectal cancer. Of them 325 patients were operated on electively and 72 patients were
operated on as emergency cases. The authors analysed average survival time and the
relationship between survival and preoperative level of CEA. The average survival time,
without dividing into stages was 37.3 months, not involving patients with perioperative
lethality of 43.1 months. 5 years survival without dividing into stages was 36.8 %.
Average survival of patients without dividing into stages with increased preoperative
level of CEA was 28.7 months, in patients without increased level of CEA it was 42.5
months. 5-years survival in patients with normal preoperative level of CEA was 60.5 %, in
patients with increased level of CEA it was 35.7 %. There was highest difference when
dividing to subgroups based upon the stage of the disease between groups with stage
pT4N0M0 and pT1-4N1-3M0.
The positivness or negativness of the preoperative level of CEA supports the staging of
disease and supposes a significant difference in 5-years survival in patients
especially in the mentioned stages. Although this difference is obvious, it is not
possible to suppose individual prognosis of patients and the necessity of an adjuvant
therapy. (Tab. 2, Ref. 31.)
Key words: preoperative level of CEA, colorectal carcinoma, survival in patients, surgery.
Bratisl Lek Listy, 1999; 100 (6): 308–311
V čase od 1.1.1986 do 31.12.1995 bolo na II. chirurgickej klinike LFUK v Bratislave operovaných kvôli kolorektálnemu karcinómu 397 pacientov. 325 pacientov bolo operovaných elektívne, 72 pacientov akútne. Autori analyzovali priemerné prežívanie pacientov a vzťah medzi prežívaním a predoperačnou hladinou CEA. Priemerný čas prežívania pacientov bez delenia na štádiá bol 37,3 mesiaca, ak sa nerátali pacienti s perioperačnou letalitou 43,1 mesiaca. 5-ročné prežívanie bez delenia na štádiá bol 36,8 %. Priemerné prežívanie pacientov bez delenia na štádiá so zvýšenou predoperačnou hladinou CEA bol 28,7 mesiaca, u pacientov s nezvýšenou predoperačnou hladinou 42,5 mesiaca. 5-ročné prežívanie u pacientov s normálnou predoperačnou hladinou CEA bolo 60,5 %, u pacientov so zvýšenou hladinou CEA 35,7 %. Pri rozdelení na podskupiny podľa štádia ochorenia najvýraznejší rozdiel je v skupine pacientov štádia pT4N0M0 a v skupine pT1-4N1- 3MO. Pacientom predovšetkým v týchto štádiách doplňuje pozitivita alebo negativita predoperačnej hladiny CEA staging ochorenia a predpovedá zrejmý rozdiel v 5-ročnom prežívaní týchto pacientov. Aj keď je tento rozdiel zrejmý na jeho základe nemožno predpovedať individuálnu prognózu pacientov a nevyhnutnosť adjuvantnej liečby. (Tab. 2, lit. 31.)
Kľúčové slová: predoperačná hladina CEA, prežívanie pacientov, kolorektálny karcinóm, chirurgia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 308–311
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (101 kB)
PEDÁLNY BYPASS V LIEČBE UZÁVEROVEJ CHOROBY ARTÉRIÍ DOLNÝCH KONČATÍN U DIABETIKOV
PETRASOVIC M, BELACEK J, HOLOMAN M
Background: The increase of the number of diabetics in the population and
prolongation of their survival increases also the number of patients suffering from
diabetic foot syndrome. Terminal complication of diabetic foot syndrome is diabetic
gangrene, which is the cause of 50 % of major amputations performed in Slovak republic.
The problem of major amputations is not only medical, but also economic one. Adequate
treatment can reduce the number of amputations by 50 %. One of the possibilities to
improve the prognosis of a diabetic suffering from obliterative macroangiopathy is
the treatment by distal bypass, because with the regard to the characteristic distribution
of the lesions to leg arteries is the classic vessel surgery (aortofemoral and
femoropopliteal/femorocrural bypasses) inefficient. After the introduction of this
treatment at our department preliminary results and some prognostic factors of the surgery
success were evaluated.
Aim of the study: To evaluate the efficiency of pedal bypass as a method of
treatment for peripheral obliterative atherosclerosis in diabetics and to determine the
predictive value of paraclinical investigations and angiography.
Methods: Retrospective analysis of clinical, paraclinical and functional
parameters of patients in whom pedal bypass was indicated, focused on the analysis of
angiography.
Results: Of the 142 patients hospitalised with diabetic foot complications 32
were indicated for pedal bypass. All the patients were in the IV. stage according to
Fontain, the range of gangrene reached in average 2.7 grades of Wagners scale. Early
success — i.e. functional artery reconstruction after hospital discharge was achieved in
18 patients (56 %). Positive criteria for early success of the surgery involve short
interval from gangrene development and serum albumin level above 26 g/l as an indicator of
the nutritional state. Favourable angiographic criteria were: passage free arteries of
dorsum pedis (ADP, ATP, a. plantaris, ATA) in the length of 10 cm free from focal
stenoses, presence of numerous collaterals of legs and dorsum pedis, opacification of
metatarsal and digital arteries.
Conclusion: Pedal bypass is an efficient method of treatment for obliterative
processes of lower extremities in diabetics with involvement of leg arteries. On the basis
of our results this procedure can be recommended after careful preoperative staging and
analysis of angiography as the method of treatment. It is necessary to perform the
operation as soon as possible regarding the worsened nutritional and healing potential of
the organism in the case of gangrene. Providing the surgery is properly indicated and
performed it significantly improves the life quality of the patient. (Tab. 5, Fig. 1,
Ref. 22.)
Key words: diabetic foot, ischaemic disease of lower limbs, pedal bypass, angiography,
preoperative staging.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 312–316
Pozadie problému: V súvislosti s narastaním počtu diabetikov
a predlžovaním ich života sa zvyšuje aj počet pacientov postihnutých syndrómom
diabetickej nohy. Terminálnou komplikáciou syndrómu diabetickej nohy je diabetická
gangréna, ktorá je príčinou až 50 % vysokých amputácií vykonaných na Slovensku.
Problém vysokých amputácií je nielen medicínsky, ale aj ekonomický. Adekvátnou
liečbou sa dá znížiť počet vysokých amputácií až o 50 %. Jedným
z prostriedkov na zlepšenie prognózy diabetika postihnutého obliterujúcou
makroangiopatiou je aj liečba distálnym bypassom, pretože vzhľadom na
charakteristickú distribúciu poškodenia na tepny predkolenia sú sú „klasické“
cievne operácie (aortofemorálne a femoropopliteálne, resp. femorokrurálne
bypassy) neúčinné. Po zavedení tejto operačnej techniky na našej klinike sme
zhodnotili strednodobé výsledky a niektoré prognostické faktory úspešnosti
operácií.
Cieľ a východiská sledovania: Posúdiť efektivitu pedálneho bypassu ako
metódy liečby periférne distribuovanej obliterujúcej aterosklerózy u diabetikov
a prediktívnej hodnoty paraklinických vyšetrení a angiografie.
Metódy: Retrospektívny rozbor klinických, paraklinických a funkčných
parametrov pacientov, u ktorých sa indikoval pedálny bypass so zameraním na rozbor
angiografie.
Výsledky: Zo 142 pacientov hospitalizovaných pre komplikácie diabetickej nohy
bolo 32 indikovaných na pedálny bypass. Všetci pacienti boli vo IV. štádiu ochorenia
podľa Fontaina, rozsah gangrény priemerne 2,7 stupňa Wagnerovej stupnice. Včasná
úspešnosť - tzn. fungujúca cievna rekonštrukcia pri prepustení z nemocnice
u 18 (56 %) pacientov. Ako priaznivé kritériá včasného úspechu rekonštrukcie
sa ukázal krátky interval od vzniku gangrény a hladina albuminémie nad 26 g/l ako
ukazovateľ nutričného stavu organizmu. Priaznivé angiografické kritériá: prechodná
artéria priehlavku (ADP, ATP, a. plantaris, ATA) v dĺžke aspoň 10 cm bez
fokálnych stenóz, prítomnosť výdatných kolaterál predkolenia a priehlavku,
opacifikácia metatarzálnych a digitálnych artérií.
Závery a význam pre prax: Pedálny bypass je efektívnou metódou liečby
obliterujúcich procesov dolných končatín u diabetikov s postihnutím
artérií predkolenia. Na základe našich skúseností odporúčame indikovať tento
výkon na základe podrobného predoperačného stagingu a rozboru angiografie.
Operáciu je potrebné vykonať čo najskôr vzhľadom na zhoršenie nutričného
a hojivého potenciálu organizmu pri gangréne. Správne indikovaná
a vykonaná operácia výrazne zlepšuje kvalitu života pacienta. (Tab. 5, obr.
1, lit. 22.)
Kľúčové slová: diabetická noha, ischemická choroba dolných končatín, pedálny
bypass, angiografia, predoperačný staging.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 312–316
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (122 kB)
KOINCIDENTÁLNE KAVERNÓZNE A VENÓZNE ANGIÓMY MOZGU
STENO J, BIZIK I, LAMPERT M
Presence of venous angioma (VA) in a close vicinity of cavernous angioma (CA) of
the brain enhances the risk of bleeding from CA. However, VA drains the venous blood from
surrounding brain tissue and should be left in place during surgical removal of
CA.Coincidence of CA and VA was found in 6 of 44 patients operated on for 45 CA during
a six years period (1993-1998).
Coincidental VA were found more often with the CA located in the deep structures of the
brain, in the thalamus and the brainstem (5 of 15 cases) than with the superficial CA (1
of 30 cases). The most valuable diagnostic method was T1 weighted MR imaging with contrast
enhancement, less reliable was nonenhanced T1 or proton density weighted imaging.
Finding of the VA may positively influence the decision making concerning the indication
for surgery and the selection of the most appropriate surgical tactics. (Tab. 1, Fig.
2, Ref. 15.)
Key words: cavernous angioma, venous angioma, surgical therapy.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 317–320
Prítomnosť venózneho angiómu (VA) v tesnej blízkosti kavernózneho angiómu
(KA) mozgu zvyšuje riziko krvácania z KA. VA však odvádza žilovú krv
z okolitého mozgového tkaniva, preto pri odstraňovaní KA musí byť zachovaný.
Súčasný výskyt KA a VA sme pozorovali u 6 zo 44 chorých operovaných pre 45
KA v priebehu šiestich rokov (1993— 1998). Koincidentálne VA boli častejšie pri
KA uložených v hlbokých štruktúrach mozgu, v talame a mozgovom kmeni
(u 5 z 15 prípadov). Pri povrchových KA bol tento výskyt zriedkavejší (1
z 30 prípadov). Najspoľahlivejšou diagnostickou metódou na detekciu VA sa
v našom súbore ukázalo MR vyšetrenie v T1-vážení po kontrastnom
zvýraznení, menej T1 bez kontrastnej látky alebo protonové denzitné váženie.
Zistenie prítomnosti VA môže pozitívne ovplyvniť rozhodovanie pri stanovení
indikácie na operáciu aj pri voľbe najvhodnejšej chirurgickej taktiky. (Tab. 1,
obr. 2, lit. 15.)
Kľúčové slová: kavernózny angióm, venózny angióm, chirurgické liečenie.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 317–320
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (365 kB)
LAPAROSKOPICKÁ APENDEKTÓMIA PRE AKÚTNU APENDICITÍDU
HOLECZY P, NOVAK P, MALINA J, ORAVSKY M
Laparoscopic appendectomy has not yet become a stable part of surgical armamentary
as has laparoscopic cholecystectomy. The authors on the basis of their own experience show
its benefit for the surgeon and for the patient. The conversion rate (7,7 %) in the study
group is comparable with literature data. The indication for operation was always
periappendical mass, in combination with retroceocal position of the appendix. Minimum
complication rate in the study group (one case of subfebrile fever in 5 days), very good
overview in operation field with the possibility to treat also another pathologic findings
concern the authors together with short hospital stay a clear advantages of
laparoscopic appendectomy. On the basis of this experience their advocate the routine use
of this operation. (Ref. 19.)
Key words: acute appendicitis, laparoscopic appendectomy.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 321–323
Laparoskopická apendektómia nemá také pevné postavenie v chirurgickom
repertoári ako laparoskopická cholecystektómia. Autori na základe rozboru vlastných
skúseností v súbore 65 laparoskopických appendektómií indikovaných pre akútnu
apendicitídu poukazujú na pozitíva tejto operácie pre chirurga i pacienta.
Percento konverzie v ich súbore (7,7 %) je porovnateľné s údajmi
v literatúre. Príčinou bol vždy periapendikálny infiltrát, prípadne
kombinácia s retrocekálnou pozíciou apendixu. Minimálny výskyt komplikácií
v predloženom súbore (raz subfebrility 5 dní), dokonalý prehľad
v operačnom poli s možnosťou ošetriť laparoskopicky aj iný patologický
nález, považujú autori spolu s krátkym časom hospitalizácie za jednoznačné
pozitíva laparoskopickej apendektómie. Na základe predložených výsledkov sa autori
prihovárajú za rutinné uplatnenie tejto operácie. (Lit. 19.)
Kľúčové slová: akútna apendicitída, laparoskopická apendektómia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 321–323
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (97 kB)
LAPAROSKOPICKÁ VAGOTÓMIA V LIEČBE RECIDIVUJÚCEHO ULKUSU DUODÉNA
VICIAN M, ZIAK M, SMOLEN V, DURDIK S, SEKAC J
The paper represents our results of laparoscopic vagotomies. In 1993 was the first
successful laparoscopic vagotomy in Slovakia performed, at the 1st Department of Surgery,
Faculty Hospital, Bratislava. From this time 10 operations with front superselective and
dorsal truncal vagotomy were performed. Effectivness of vagotomy was controlled after 12
months by examination of the gastric acidity. Decrease of gastric acidity in average above
61 % was reached. Laparoscopic vagotomy, despite dominant conservative treatment of peptic
ulcer, is the method of choice, if the conservative treatment is unsuccessful. (Fig.
3, Ref. 6.)
Key words: peptic ulcer, laparascopic vagotomy.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 324–326
Práca prezentuje výsledky laparoskopickej vagotómie, ktorá bola zavedená na
Slovensku do praxe na I. chirurgickej klinike LFUK 24.11.1993. Odvtedy bolo vykonaných 10
operácií. Vykonali sme prednú superselektívnu a zadnú kmeňovú vagotómiu.
Efektívnosť vagotómie sme overovali kontrolou po 12 mesiacoch vyšetrením
žalúdočnej acidity. Dosiahli sme jej zníženie priemerne o 61,9 %.
Laparoskopická vagotómia má napriek dominantnej medikamentóznej liečbe vredovej
choroby gastroduodéna svoje opodstatnenie, pri neúspechu konzervatívnej liečby. (Obr.
3, lit. 6.)
Kľúčové slová: ulkus duodéna, laparoskopická vagotómia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 324–326
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (274 kB)
DIAGNOSTIKA KOLOREKTÁLNEHO KARCINÓMU
ZIAK M, SIMO J, HRBATY B
The authors analyzed a group of 207 patients operated on for colorectal carcinoma
at the Ist Department of Surgery, Medical Faculty of Comenius University, in the years
1994—1998. They detected a high number of patients in stages C and D according to
Dukes’ classification — 53.1 % and a high percentage of patients with liver
metastases (42 %). The number of urgent operations in this five year follow-up increases
gradually, which signalizes no improvement in early diagnostics of colorectal carcinoma.
The first symptom of this disease was in 37 % of cases bowel obstruction (ileus) or
another complication of the underlying disease. It is clear from this analysis, that the
early diagnostics of colorectal carcinoma is not improving. The authors also analyse the
possibilities of improving this situation and the new possibilities of early diagnostics
of colorectal carcinoma. (Tab. 2, Ref. 13.)
Key words: colorectal carcinoma, liver metastases.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 327–329
Autori vo svojej práci analyzovali 207 operovaných pacientov s kolorektálnym
karcinómom na I. chirurgickej klinike LFUK a FN v Bratislave v rokoch
1994—1998. Zistili vysoké percento pacientov v štádiu C a D podľa
Dukesovej klasifikácie — 53,1 % a vysoké percento chorých s metastázami
v pečeni 42 %. Počet urgentných operácií v päťročnej následnosti
pozvoľne stúpa, čo naznačuje nezlepšovanie v skorej diagnostike kolorektálneho
karcinómu. Prvým symptómom ochorenia až v 37 % prípadov je ileózny stav alebo
iná komplikácia základného ochorenia. Z analýzy vyplýva, že včasná
diagnostika kolorektálneho karcinómu sa nezlepšuje. Autori diskutujú
o možnostiach zlepšenia tohto stavu, o nových možnostiach včasnej
diagnostiky kolorektálneho karcinómu. (Tab. 2, lit. 13.)
Kľúčové slová: kolorektálny karcinóm, metastázy v pečeni.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 327–329
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (97 kB)
AORTOEZOFÁGOVÉ FISTULY AKO ZDROJ FATÁLNEHO KRVÁCANIA
HUTAN M, BANDZAK J, BALAZ P, HOSTYN L
Aortoesophageal fistula is a rare cause of upper gastrointestinal bleeding,
ranging from 0 to 2.3 % in literature. The authors studied a group of 266 patients
with upper gastrointestinal bleeding during the period of three years (1996— 1998).
According to two patient cases and the data from literature diagnostic methods, causes of
aortoesophageal fistulas are analysed and the necessity of urgent closure of the fistulas
is stressed. (Tab. 2, Fig. 2, Ref. 15.)
Key words: aortoesophageal fistula, diagnostics, causes of aortoesophageal fistulas.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (6): 330–333
Aortoezofágová fistula je zriedkavá príčina krvácania z hornej časti
gastrointestinálneho traktu, percento výskytu v literatúre sa udáva 0—2,3 %.
Autori uvádzajú vlastný súbor 266 pacientov s krvácaním z hornej časti
GIT za tri roky (1996—1998). Na základe kazuistiky dvoch pacientov a literatúry
analyzujú diagnostické metódy, príčiny vzniku aortoezofágových fistúl,
zdôrazňujú nevyhnutnosť urgentného uzáveru fistuly. (Tab. 2, obr. 2, lit. 15.)
Kľúčové slová: aortoezofágová fistula, diagnostika, príčiny vzniku.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 6, s. 330–333
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (445 kB)
CVI. riadna pracovná schôdza 11.5.1998
Predsedá prof. MUDr. I. Balažovjech, DrSc.
Zapisovateľ doc. MUDr. M. Bernadič, CSc.
CVII. riadna pracovná schôdza 18.5.1998
Predsedá doc. MUDr. M. Bernadič, CSc.
Download full text in PDF format (88 kB)