Electronic Library of Scientific Literature



PSYCHOLOGIA A PATOPSYCHOLOGIA DIETATA
PSYCHOLOGY AND PATOPSYCHOLOGY OF A CHILD



Volume 34 / No. 4 / 1999


 


PREFERENCIA COPINGOVÝCH STRATÉGIÍ ADOLESCENTOV VO VZŤAHU K ÚROVNI KOHERENCIE

PREFERENCE OF ADOLESCENTS’ COPING STRATEGIES IN RELATION TO THE SENSE OF COHERENCE

EMÍLIA FICKOVÁ, ZDENA RUISELOVÁ
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava

Abstract: Sense of Coherence (SOC – Antonovsky) is understood, in relation to coping, as a more general dimension, i.e. as personality characteristic. Persons with high level of SOC can relatively more easily cope with stressful situations. This can be seen both in their cognitive, i.e. emotional processing of situation, and in evaluating of their own possibilities to cope with requirements of a situation. The research of 240 adolescents in the age of 14–17 years, which focused on the relationship of this more widely conceived characteristic and concrete coping strategies (found out by inventory COPE – Carver et al., CISS – Endler and Parker), showed a positive relationship of SOC level with use of positive reinterpretation strategy and negative relationship with avoidance strategies in problem solving. Analyzed are concrete strategies of coping with stress preferred by persons with high and low level of SOC.
Key words: coping with stress, coping strategies, sense of coherence

Súhrn: Sense of coherence (SOC, Antonovsky) sa vo vzťahu ku copingu považuje za všeobecnejšiu dimenziu, resp. osobnostnú charakteristiku. Osoby s vysokou úrovňou SOC sa relatívne ľahšie vyrovnávajú so stresovými situáciami. Prejavuje sa to jednak v ich kognitívnom, resp. v emočnom spracovaní situácie, jednak v hodnotení vlastných možností vyrovnať sa s požiadavkami situácie. Výskum 240 adolescentov vo veku 14 až 17 rokov, ktorý sa zameral na vzťah tejto širšie koncipovanej charakteristiky a konkrétnych copingových stratégií, ukázal kladný vzťah úrovne SOC s využívaním stratégie pozitívna reinterpretácia a negatívny vzťah s vyhýbacími stratégiami pri riešení problémov. Analyzujú sa konkrétne stratégie zvládania stresu preferované osobami s vysokou a nízkou úrovňou SOC.
Kľúčové slová: zvládanie stresu, copingové stratégie, koherencia.

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 291–301

 


NEUROTISMUS A SUBJEKTIVNÍ EMOCIONÁLNÍ PROŽÍVÁNÍ DĚTÍ S PORUCHAMI CHOVÁNÍ

NEUROTICISM AND SUBJECTIVE EMOTIONAL EXPERIENCING OF CHILDREN WITH BEHAVIOR DISORDERS

ZBYNĚK GABRIEL
Středisko výchovné péče pro děti a mládež HELP ME, Brno

Abstract: The study tries to map the character of subjective well-being (positive component versus negative component) and difficulties in emotional experiencing (neuroticism, anxiety) in children with behavior disorders. The experimental groups consisted of children with behavior disorders of pre-delinquent and delinquent character from both harmonic and problem families, and of children without behavior disorders but from problem family environment. These groups of children were compared between themselves and, too, with the control group of children without behavior disorders from relatively harmonic family environment. The inability of children with behavior disorders to experience enough positive emotions, and their tendency rather to be driven by negative contents in thinking and in experiencing appeared as a significant factor. The research results indicate that mental resistance does not necessarily have to be crucially bound to quality of family environment. Children without behavior disorders show this competence in a higher sense regardless the quality of family environment. No higher level of extraversion was found in children with behavior disorders. The positive relationship between extraversion and behavior disorders was found valid only in non-problematic family climate. The results raise questions about the Eysenck’s opinions on classic prototype of delinquent personality to a certain degree.
Key words: behavior disorders, subjective well-being, neuroticism, mental resistance

Souhrn: Práce se pokouší zmapovat charakter subjektivní pohody (pozitivní vs. negativní složka) a obtíže v emocionálním prožívání (neurotismus, úzkostnost) dětí s poruchami chování. Experimentální skupiny tvořily děti s poruchami chování predelikventního a delikventního charakteru pocházející z harmonických i problémových rodin a děti bez poruch chování z problémového rodinného prostředí. Tyto skupiny dětí byly srovnávány mezi sebou navzájem a rovněž s kontrolní skupinou dětí bez poruch chování a pocházejících z relativně harmonického rodinného prostředí. Jako významný činitel se ukázala neschopnost dětí s poruchami chování prožívat dostatek pozitivních emocí a tendence spíše podléhat negativním obsahům v myšlení a prožívání. Z výsledků výzkumu lze usuzovat, že psychická odolnost nemusí být nutně rozhodujícím způsobem vázána na kvalitu rodinného prostředí. Děti bez poruch chování vykazují tuto kompetenci vyšší, a to bez ohledu na kvalitu rodinného prostředí. Nebyla prokázána vyšší hladina extraverze u dětí s poruchami chování. Pozitivní vztah extraverze a poruch chování se ukázal platným pouze v případě neproblémového rodinného klimatu. Výsledky do jisté míry zpochybňují Eysenckovy názory o klasickém prototypu osobnosti delikventa.
Klíčová slova: poruchy chování, subjektivní pohoda, neurotismus, psychická odolnost

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 302–312.

 


ROVESNÍCKY PROGRAM PREVENCIE ZÁVISLOSTÍ A RIZIKOVÉHO SPRÁVANIA

PEER PREVENTION PROGRAM AGAINST DEPENDENCIES AND RISK BEHAVIOR

OĽGA OROSOVÁ
Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice, Nadácia FILIA Centrum Košice

Abstract: The contribution presents theoretical and methodical outcomes, goals, and organization of Peer Prevention Program against dependencies, and Communicative Training Prevention Program against risk behavior. The mutual interconnection of the programs is an opportunity to: 1. form training groups that connect members of the group with a different role, expectations and possibilities in prevention against drug dependencies; 2. bring closer the worlds of goals, values and norms of teachers and pupils of secondary and basic schools and future teachers and physicians in the area of life quality development; 3. develop professional forms of assistance in prevention against drug dependencies.
Key words: prevention, training group, peer program

Súhrn: Príspevok prezentuje teoretické a metodické východiská, ciele, organizáciu Rovesníckeho programu prevencie závislostí a Komunikatívneho výcvikového programu prevencie rizikového správania. Vzájomná prepojenosť programov je príležitosťou pre: 1. Utváranie výcvikových skupín, ktoré spájajú členov skupiny s odlišnou rolou, očakávaniami a možnosťami v prevencii drogových závislostí; 2. Priblíženie sveta cieľov, hodnôt a noriem učiteľov, žiakov stredných a základných škôl a budúcich učiteľov a lekárov v oblasti rozvoja kvality života; 3. Rozvoj profesionálnych foriem pomoci v prevencii drogových závislostí.
Kľúčové slová: prevencia, výcviková skupina, rovesnícky program

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 3, s. 313–319.

 


PODIEL KOGNITÍVNYCH SCHOPNOSTÍ A OSOBNOSTNÝCH FAKTOROV NA ZVLÁDANÍ ZÁŤAŽE V JAZYKOVÝCH TRIEDACH

INVOLVEMENT OF COGNITIVE ABILITIES AND PERSONALITY FACTORS IN COPING WITH DISTRESS IN LANGUAGE CLASSES

EVA FARKAŠOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: Increased distress in selective classes requires a need to observe pupils, to compare relations and relationships between their cognitive abilities, personality attributes and coping strategies. The pertaining data was followed on the sample of 14-year-old pupils (N = 43). The finding was that not only the components of cognitive abilities such as independent reasoning, combination abilities, speech-logical thinking and independence in thinking, but also personality attributes (emotional maturity, adaptability, self-confidence, tenacity, optimism, responsibility, feeling for membership in a group, etc.) significantly influence utilization of coping strategies that relieve existence in a group in the given age.
Key words: language classes, coping strategies, cognitive abilities, personality attributes

Súhrn: Zvýšená záťaž vo výberových triedach vyvoláva potrebu sledovať žiakov, porovnávať súvislosti a vzťahy medzi ich kognitívnymi schopnosťami, osobnostnými vlastnosťami a stratégiami zvládania. Uvedené údaje sa sledovali na vzorke 14-ročných žiakov (spolu N = 43). Zistilo sa, že nielen zložky kognitívnych schopností ako samostatné uvažovanie, kombinačné schopnosti, rečovo-logické myslenie a samostatnosť v myslení, ale aj osobnostné vlastnosti (citová zrelosť, prispôsobivosť, sebadôvera, húževnatosť, optimizmus, zodpovednosť, spolupatričnosť so skupinou a iné) významne ovplyvňujú využívanie zvládacích stratégií, ktoré uľahčujú pôsobenie v skupine už v danom veku.
Kľúčové slová: jazykové triedy, zvládacie stratégie, kognitívne schopnosti, osobnostné vlastnosti

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 320–327.

 


PODNETOVÉ KONFIGURÁCIE SÉMANTICKÉHO DIFERENCIÁLU A POSTOJE K POSTIHNUTÝM DEŤOM

STIMULATIVE CONFIGURATIONS OF THE SEMANTIC DIFFERENTIAL AND ATTITUDES TOWARD DISABLED CHILDREN

IVAN UČEŇ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The study presents comparison of evaluations of two stimulative configurations (the notion “disabled child” and a picture of a severely handicapped child) by respondents of three research groups (parents; teachers of basic schools; and teachers of special schools) on twelve adjective pairs. The data thus obtained indicate that parents have protective attitudes and teachers professional attitudes. It is apparent that the updated vocabulary (stimulative material) quite differs in respondents, which is presented by differences in research groups and by stimulative configurations in three analyzed measures: arithmetical mean, standard deviation, and factor addition.
Key words: stimulative configuration, disabled child, arithmetic mean, factor addition, standard deviation

Súhrn: Štúdia prezentuje porovnanie hodnotení dvoch podnetových konfigurácií (pojem postihnuté dieťa a obrázok ťažko postihnutémo dieťaťa) respondentmi troch výskumných súborov (rodičia, učitelia základných a špeciálnych škôl) na dvanástich pároch adjektív. Získané údaje naznačujú ochranárske postoje rodičov a profesionálne postoje učiteľov. Je zjavné, že aktualizovaný slovník (podnetový materiál) je u respondentov veľmi rozdielny, čo sa prezentuje rozdielmi medzi súbormi a podnetovými konfigurácimi v troch analyzovaných mierach: aritmetický priemer, štandardná odchýlka a faktorový prínos.
Kľúčové slová: podnetová konfigurácia, postihnuté dieťa, aritmetický priemer, faktorový prínos, štandardná odchýlka

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 328–334.

 


SÚČASNÉ MOŽNOSTI A LIMITY PODMIENOK PRÁCE PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICKÝCH PORADNÍ

CONTEMPORARY POSSIBILITIES AND LIMITS IN WORK CONDITIONS OF PEDAGOGIC-PSYCHOLOGICAL COUNSELING CENTERS

DAGMAR KOPČANOVÁ, RUDOLF HURBAN
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The article draws attention to issues of contemporary conditions of work of pedagogic-psychological counseling centers. Discussed are some results obtained by means of a survey that took place in autumn 1998. Emphasized is mostly the insufficient personnel structure of professional workers; placement of some counseling centers in inadequate premises, but also poor technical or electronic facilities of a workplace, which not only affects the effectiveness but also the operativeness of professional intervention of counseling workers in problems of children and pupils. The authors suggest some possibilities how to solve work conditions of counseling institutions in the education resort also by form of a possible restructuralization of the system of counseling centers and by changing the concept of their work, which would improve the socially still underestimated status and function of the counseling worker in the education resort.
Key words: educational counseling, pedagogic-psychological counseling centers, work conditions, system of counseling institutions

Súhrn: Autori príspevku sa zamýšľajú nad otázkami súčasných podmienok práce pedagogicko-psychologických poradní. Diskutujú o niektorých výsledkoch získaných prostredníctvom prieskumu, ktorý sa uskutočnil na jeseň 1998. Upozorňujú najmä na nedostatočné personálne zloženie odborných pracovníkov, umiestnenie niektorých poradní v neadekvátnych priestoroch, ale aj slabé technické, či elektronické vybavenie pracoviska, ktoré ovplyvňuje nielen efektívnosť, ale aj operatívnosť odbornej intervencie poradenských pracovníkov do riešenia problémov detí a žiakov. V závere autori naznačujú niektoré možnosti riešenia podmienok práce poradenských zariadení v rezorte školstva, okrem iného aj formou prípadnej reštrukturalizácie systému poradenských zariadení a zmenou koncepcie ich práce, čím by sa azda zlepšil aj spoločensky stále ešte nedocenený status a funkcia poradenského pracovníka v školstve.
Kľúčové slová: výchovné poradenstvo, pedagogicko-psychologické poradne, podmienky práce, systém poradenských zariadení

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 335–345.

 


TVORIVOSŤ A HUMOR

CREATIVITY AND HUMOR

TOMÁŠ KOVÁČ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: Literature (foreign and home) assumes there is a stronger positive relationship between creativity and sense of humor. In the study where participated 73 students from a grammar school (figural) second performance subtest TTTM, Urban’s Creativity Test, Guilford’s Test of unusual use were used together with Scale of Sense of Humor by J. A. Thorson and F. C. Powell. The results unambiguously confirmed that creativity (as it is found out by used methodologies) and sense of humor (according to the administrated scale) are tightly related to one another. The higher the creative potentials of the individual, the higher his sense of humor and vice versa.
Key words: creativity, fluency, flexibility, originality, sense of humor, attitudes to humor

Súhrn: Už v literatúre (zahraničnej i domácej) sa predpokladá výraznejší pozitívny vzťah medzi tvorivosťou a zmyslom pre humor. Vo výskume, na ktorom sa zúčastnilo 73 študentov gymnázia, sa použili tieto metodiky: výkonový druhý subtest TTTM (figurálny), Urbanov test tvorivosti, Guilfordov test neobvyklého použitia a Škála zmyslu pre humor J. A. Thorsona a F. C. Powella. Výsledky jednoznačne potvrdili, že tvorivosť (ako ju zisťujú použité metodiky) a zmysel pre humor (podľa administrovanej škály) spolu úzko súvisia. Čím vyššie sú teda tvorivé potenciály jednotlivca, tým vyšší je jeho zmysel pre humor a vice versa.
Kľúčové slová: tvorivosť, fluencia, flexibilita, originalita, zmysel pre humor, postoje k humoru

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 346–350.

 


PRVÉ SKÚSENOSTI S TRÉNINGOVÝM PROGRAMOM NA ZVYŠOVANIE POZITÍVNEHO SEBAOBRAZU

FIRST EXPERIENCE WITH A TRAINING PROGRAM TO INCREASE A POSITIVE SELF-CONCEPT

MAREK DOBEŠ
Spoločenskovedný ústav SAV, Košice

Abstract: The self-concept as a mental representation of individual’s attributes and abilities plays a key role in his mental development. The article presents a project of training to increase a positive self-concept of an individual. The training works by means of improving self-knowledge, and participants have a possibility to experience a feeling of their own value in a peer group.
Key words: self-concept, self-esteem, training, intervention

Súhrn: Sebaobraz ako mentálna reprezentácia vlastností a schopností indivídua hrá kľúčovú úlohu v psychickom vývine jednotlivca. Článok prezentuje projekt tréningu na zvyšovanie pozitívneho sebaobrazu jednotlivca. Tréning pôsobí prostredníctvom zlepšenia sebapoznania a umožňuje účastníkom zažiť pocit vlastnej hodnoty v skupine rovesníkov.
Kľúčové slová: sebaobraz, sebavedomie, tréning, intervencia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 351–355.

 


PRÁCA S RODIČMI A DEŤMI V PREVENCII

WORKING WITH PARENTS AND CHILDREN IN PREVENTION

VIERA DIEŠKOVÁ
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Abstract: The article draws attention to issues of primary prevention from a social-psychological viewpoint. It deals with social-emotional development of preschool-age children and with supporting it in primary prevention. It describes some methods of work in groups with children and their parents. It points at the formation of child self-esteem and perspective tie with rebelliousness. The article discusses father’s and mother’s family functioning with regard to risks in prevention. Possibilities for compensation of family educational influence with utilization of preventive programs in kindergartens are emphasized.
Key words: social competence, child, prevention, kindergarten, relaxation, yoga, self-esteem, rebelliousness, parents, emotionality

Súhrn: Článok sa venuje otázkam primárnej prevencie zo sociálnopsychologického hľadiska. Zaoberá sa sociálno-emocionálnym vývinom detí predškolského veku a jeho podporovaním v primárnej prevencii. Opisuje niektoré metódy práce v skupinách s deťmi a ich rodičmi. Poukazuje na utváranie sebaúcty dieťaťa a perspektívny súvis s rebelstvom. Zamýšľa sa nad fungovaním otca a matky v rodine s ohľadom na riziká v prevencii. Poukazuje na možnosti kompenzácie výchovného vplyvu rodiny využívaním preventívnych programov v materských školách.
Kľúčové slová: sociálna kompetencia, dieťa, prevencia, materská škola, relaxácia, joga, sebaúcta, rebelstvo, rodičia, emocionalita

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s.356–361.

 


O TVOŘIVOSTI V RODIČOVSKÉ VÝCHOVĚ – VÝCHODISKA A SOUVISLOSTI

CREATIVITY IN FAMILY EDUCATION – OUTCOMES AND RELATIONS

EVA PAVLÍKOVÁ
Centrum výzkumu dětí, mládeže a rodiny, Fakulta sociálních studií Masarykovy Univerzity, Brno

Abstract: The presented contribution focuses on means (styles) of parental education and possibilities that each of the given styles brings in development of child’s creativity. The article also tries to map theoretical knowledge with regard to the above-mentioned topic on the basis of professional literature. It presents its own attempt to metaphorically express relations in education and creativity. This is an onset of a possible model approach, which will be verified and further developed. In the future, the study should be transformed into a longitudinal follow-up focusing on this issue in the population of Brno’s children within the scope of the international project of the European Longitudinal Study of Pregnancy and Childhood (ELSPAC).
Key words: means of education, parental style, creativity, nonspecific creativity, emotional intelligence

Souhrn: Příspěvek se zabývá způsoby, případně styly rodičovské výchovy a možnostmi, které každý z daných stylů skýtá pro rozvoj tvořivosti dítěte. Zároveň se pokouší o zmapování teoretických poznatků k tématu na základě odborné literatury. Předkládá vlastní pokus o metaforické vyjádření souvislostí výchovy a tvořivosti. Jde o zárodek možného modelového přístupu, který bude ověřován a dále rozvíjen. Práce by do budoucna měla vyústit v longitudinální sledování této problematiky u populace brněnských dětí v rámci mezinárodního projektu ELSPAC (The European Longitudinal Study of Pregnancy and Childhood).
Klíčová slova: způsob výchovy, rodičovský styl, tvořivost, nespecifická tvořivost, emocionální inteligence

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 362–374.

 


Správy

Recenzie