Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume XIII / 1999, Number 1
KOSTNÁ DENZITA PRI VYBRANÝCH REUMATICKÝCH CHOROBÁCH
A. LETKOVSKÁ, P. MASARYK, K. BITTER, J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Pozadie problému: Reumatické choroby, najmä
zápalové, sú sprevádzané èastejším
výskytom osteoporózy. Údaje o jej prevalencii
sú však rôzne a pri niektorých chorobách
nie sú dostupné vôbec.
Cie¾ práce: Zisti výskyt zníženej
kostnej denzity a osteoporózy pri zápalových
reumatických chorobách.
Pacienti a metódy: Do štúdie bolo zaradených
316 pacientov (276 žien a 40 mužov) hospitalizovaných
vo Výskumnom ústave reumatických chorôb
v Piešanoch. V sledovanom súbore pacientov sa
vyskytlo 9 zápalových reumatických ochorení:
ankylozujúca spondylitída (AS), juvenilná
chronická artritída (JCA), zmiešaná
choroba spojivového tkaniva (MCTD), polymyozitída/dermatomyozitída
(PM), psoriatická artritída (PA), reumatoidná
artritída (RA), difúzna sklerodermia (SD), systémový
lupus erythematosus (SLE) a Sjögrenov syndróm (SS).
Kostná denzita sa merala DXA-prístrojom NORLAND
XR-26 v oblasti lumbálnej chrbtice a krèka femuru.
Výsledky sme porovnali jednak s referenènými
hodnotami prístroja, jednak so vzorkou slovenskej populácie
zo štúdie EPOS (European Prospective Osteoporosis
Study).
Výsledky: Kostná denzita pacientov so zápalovými
reumatickými chorobami bola signifikantne znížená
o -0,90, resp.-0,96 štandardnej odchýlky od referenèných
hodnôt. Výskyt denzitometricky definovanej osteoporózy
u postmenopauzálnych reumatièiek bol signifikantne
vyšší (L-chrbtica 48 %, femur 28 %) oproti slovenskej
populácii (femur 18 %). Najvýraznejšie zníženie
BMD sa pozorovalo pri AS, JCA a SD, naopak nesignifikantné
zníženie pri SS. Výskyt osteoporózy
pri RA v oblasti krèka femuru (35,8 %) bol podstatne vyšší
ako pri SLE (12,9 %) a takmer zhodný v lumbálnej
chrbtici (47,5 % pri RA, 41,9 % pri SLE).
Záver: Zápalové reumatické
choroby, nielen RA, JCA, SLE a AS, sa vyznaèujú
zvýšeným výskytom osteoporózy,
a to bez rozdielu pohlavia.
K¾úèové slová: kostná
denzita, reumatické choroby, osteoporóza, denzitometria.
Summary
Background: Rheumatic diseases, especially inflammatory
ones, are rather frequently accompanied by osteoporosis. Data
on its prevalence exhibit however considerable variations, and
for some diseases no relevant data are available.
Aim: The study was carried out to establish the rates of
diminished bone mineral density and osteoporosis in inflammatory
rheumatic diseases.
Patients and methods: The series included 316 patients
(276 women and 40 men) hospitalized in the Research Institute
of Rheumatic Diseases in Piešany. Nine inflammatory
rheumatic diseases were involved: ankylosing spondylitis (AS),
juvenile chronic arthritis (JCA), mixed connective tissue disease
(MCTD), polymyositis/dermatomyositis (PM), psoriatic arthritis
(PA), rheumatoid arthritis (RA), diffuse sclerodermia (DS), systemic
lupus erythematosus (SLE), and Sjögren's syndrome (SS). Bone
mineral density was measured by the DXA device NORLAND XR-26 in
the region of the lumbar spinal column and the neck of the femur.
The results were compared with the reference values supplied by
the procedur of the apparatus as well as with a Slovak population
series from the study EPOS (European Prospective Osteoporosis
Study).
Results: In patients with inflammatory rheumatic diseases,
bone mineral density was significantly reduced in both studied
localizations compared to reference values (L2-L4: -0.90, neck
femur: -0.95). The rate of densitometrically defined osteoporosis
was significantly higher in postmenopausal rheumatics (L2-L4:
48 %, neck femur: 28 %) compared to the Slovak population (femur:
18 %). Bone mineral density was most markedly diminished in AS,
JCA, and DS, while in SS it was nonsignificantly decreased. In
the region of the neck of the femur, the rate of osteoporosis
was substantially higher in RA (35.8 %) than in SLE (12.9 %),
while in the lumbar spine the rate was practically identical in
the two diseases (RA: 47.5 %, SLE: 41.9 %).
Conclusion: Inflammatory rheumatic diseases, including
not only RA, JCA, SLE and AS, are accompanied by an increased
occurrence rate of osteoporosis, regardless gender of the patients.
Key words: osteoporosis, rheumatic diseases, densitometry, bone
mineral density.
pp. 1-10
Download full text in PDF format (139 kB)
VPLYV PENICILAMÍNU A AUROTIOJABLÈNANU NA HLADINU CYKLICKÉHO ADENOZÍNMONOFOSFÁTU A NA AKTIVITU ADENOZÍNDEAMINÁZY A PURÍNNUKLEOZIDFOSFORYLÁZY V ¼UDSKÝCH T-LYMFOCYTOCH
D. MIKULÍKOVÁ, J. LUKÁÈ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Nemocnica s poliklinikou, Piešany
Riadite¾: MUDr. P. Ottinger
Súhrn
Pozadie problému: Penicilamín a soli zlata
in vitro aj in vivo preukazujú imunosupresívny úèinok.
Adenozín má imunoregulaèné vlastnosti
a jeho fyziologická funkcia je v úzkom vzahu
k jeho metabolizmu.
Cie¾: In vitro sa sledoval vplyv penicilamínu
a aurotiojablènanu na metabolizmus adenozínu: na
aktivitu adenozíndeaminázy a na hodnotu cyklického
adenozínmonofosfátu v ¾udských lymfocytoch.
Metodika: Lymfocyty sa izolovali z heparinizovanej venóznej
krvi mladých zdravých darcov na Ficoll-Hypaque hustotnom
gradiente. Enzýmové aktivity sa urèovali
citlivými špecifickými rádiochromatografickými
metódami. Hodnota cyklického AMP sa urèila
technikou RIA.
Výsledky: Penicilamín a aurotiojablènan
v závislosti na použitej koncentrácii významne
znížili aktivitu adenozíndeaminázy a
purínnukleozidfosforylázy a zvýšili
hodnotu cyklického AMP v izolovaných bunkách.
Závery: Výsledky poukazujú na možný
imunosupresívny úèinok penicilamínu
a aurotiojablènanu prostredníctvom ovplyvnenia metabolizmu
adenozínu v lymfocytoch.
K¾úèové slová: adenozíndeamináza,
aurotiojablènan, cyklický adenozínmonofosfát,
penicilamín, purínnukleozidfosforyláza, T-lymfocyty.
Summary
Background of the problem: The immunosuppressive effect
of penicillamine and gold compounds in vitro as well as in vivo
have been demonstrated. Adenosine has been shown to have immunoregulatory
properties which are in close relationship to adenosine metabolism.
The aim of study: The aim of this study was in vitro investigation
of penicillamine and aurothiomalate effects on adenosine metabolism.
Therefore adenosine deaminase activity and cyclic adenosine monophosphate
level in lymphocytes were examined.
Methods: Lymphocytes were isolated from heparinized peripheral
venous blood of clinically healthy young men on the Ficoll-Hypaque
density gradient. Enzyme activity was determined by sensitive
and specific radiochromatographic method. Cyclic AMP level was
estimated by RIA assay kit.
Results: Penicillamine and aurothiomalate, depending on
the concentration used in medium, included a significant decrease
of adenosine deaminase activity and an increase of cyclic adenosine
monophosphate level in lymphocytes. Both drugs decreased also
the activity of another degrading enzyme of purine metabolism
- purine nucleoside phosphorylase.
Conclusion: This study concluded that the immunosuppressive
effect of penicillamine and aurothiomalate could be mediated through
the interference of drugs with adenosine metabolism in lymphocytes
of patients suffering from rheumatoid arthritis.
Key words: adenosine deaminase, aurothiomalate, cyclic adenosine
monophosphate, penicillamine, purine nucleoside phosphorylase,
T-lymphocytes.
pp. 11-16
Download full text in PDF format (193 kB)
VPLYV NIEKTORÝCH FAKTOROV A VYBRANÝCH LABORATÓRNYCH PARAMETROV NA VZNIK KÅBOVÝCH AŽKOSTÍ U PACIENTOV S CHRONICKOU RENÁLNOU INSUFICIENCIOU A CHRONICKOU HEMODIALYZAÈNOU LIEÈBOU VO SVETLE COXOVHO MODELU PROPORCIONÁLNYCH RIZÍK
M. KME, M. MIKULECKÝ, J. ROVENSKÝ, P. JAVORSKÝ
Interná klinika, oddelenie B, NsP F.D. Roosevelta, Banská
Bystrica
Primár: MUDr. M. Kme, CSc.
Ústav preventívnej a klinickej medicíny,
Bratislava
Riadite¾: prof. MUDr. T. Trnovec, DrSc.
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Dialyzaèné stredisko NsP F.D. Roosevelta, Banská
Bystrica
Vedúci lekár: MUDr. J. Koláèný
Súhrn
Vyšetrili sme 114 pacientov (50 žien, 64 mužov)
s priemerným vekom 56 rokov (25-76) s chronickou renálnou
insuficienciou (CHRI) pri vstupe do chronickej intermitentnej
hemodialyzaènej lieèby (CHIHL). Ïalších
5 rokov sme sledovali tých 76 pacientov (33 žien,
43 mužov), ktorí nemali pri vstupe do CHIHL žiaden
zo sledovaných príznakov alebo znakov dialyzaènej
artropatie. Základné ochorenia, ktoré viedli
k CHRI, boli: chronická glomerulonefritída (36),
chronická tubulointersticiálna nefritída
(22), diabetická nefropatia (18). Zaujímalo nás,
ktoré z nasledovných možných príèin
ovplyvòujú výskyt sledovaných príznakov
a znakov. Vek? Vplyv CHRI? CHIHL? Základného ochorenia?
Pohlavie? Èi existuje vzah medzi niektorými
sledovanými laboratórnymi parametrami a vznikom
artropatie? Zistili sme, že štatisticky významne
zhoršujúci faktor pre sledované príznaky
a znaky je vek (p<0,001), CHRI (p<0,01), zvýšené
hodnoty kreatinínu (p<0,05), kyseliny moèovej
(p<0,05), feritínu (p<0,05). CHIHL a albumín
mali ochranný vplyv (p<0,05) na vznik niektorých
sledovaných príznakov a znakov.
K¾úèové slová: chronická
renálna insuficiencia, chronická intermitentná
hemodialyzaèná lieèba, artropatia, analýza
prežívania, Coxov model proporcionálnych rizík.
Summary
We have evaluated 114 patients (50 women, 64 men, age 25-76 years,
mean 56) with chronic renal insufficiency (CHRI) at the beginning
of haemodialysis treatment (HDT). Underlying diagnoses were as
follows: chronic glomerulonephritis in 36 patients (pts), chronic
tubulointerstitial nephritis in 22 pts, diabetic nephropathy in
18 pts. Thereafter, 76 of these patients (without predefined signs
and symptoms) (recorded variables, RV) at the start of HDT were
followed-up for next 5 years.
We sought to determine which of following possible causes significantly
increased incidence of RV: age, HDT per se, underlying disease,
sex; we wanted to find possible relationship between laboratory
parameters of CHRI and HDT and the arthropathy. We found following
factors to be predictors of worsening of RV: age (p<0.001),
CHRI (p<0.01), elevated plasma creatinine levels (p<0.05),
elevated plasma uric acid levels (p<0.05) and elevated plasma
ferritin levels (p<0.05). HDT (p<0.05) and serum albumin
levels (p<0.05) were found to be protective regarding RV. Underlying
disease did not influence the outcome (RV).
Key words: chronic renal insuficiency, chronic intermittent hemodialysis
treatment, arthropathy, analysis, Cox's proportional hazard model
pp. 17-22
Download full text in PDF format (102 kB)
KOMPLIKÁCIE VYVOLANÉ LIEÈBOU NESTEROIDOVÝMI ANTIFLOGISTIKAMI V HORNEJ ÈASTI TRÁVIACEHO TRAKTU VO VZAHU K VEKU
I. RYBÁR, M. ORLOVSKÁ, M. KOVALANÈÍK,
J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Cie¾: Vek vyšší ako 60 rokov sa
pokladá za jeden z dôležitých rizikových
faktorov pre gastrointestinálne komplikácie spojené
s užívaním nesteroidových antiflogistík
(NSA). V našej práci sa hodnotil podiel vekového
faktora na vzniku sliznicových abnormalít v jednotlivých
èastiach horného tráviaceho traktu.
Metóda: Prospektívna endoskopická
štúdia hospitalizovaných 100 chorých
s reumatickými chorobami lieèenými NSA.
Výsledky: V hornej èasti gastrointestinálneho
traktu sa potvrdili sliznicové abnormality u 62 % vyšetrených,
podsliznicové abnormality u 2 % a normálny endoskopický
nález sa potvrdil u 36 % vyšetrených. Chorí
mladší ako 60 rokov mali preukazne èastejší
výskyt ezofagitídy (p<0,05), prièom ich
priemerné hodnoty endoskopického skóre v
aborálnej èasti pažeráka boli preukazne
vyššie ako u starších pacientov (0,54±0,90
versus 0,1±0,45, p<0,05). Pacienti starší
ako 60 rokov mali preukazne vyššie hodnoty priemerného
endoskopického skóre v porovnaní s mladšími
pacientmi (1,75±1,77 versus 0,78±1,35, p<0,05).
Rozdiel v hodnotách priemerného dvanástnikového
skóre vo vzahu k veku sa nezistil.
Záver: Výsledky naznaèujú,
že vyšší vek predstavuje rizikový
faktor pre gastropatiu vyvolanú NSA, nie však pre
ezofagitídu alebo duodenopatiu, pri ktorých treba
uvažova o pôsobení ïalších
patogenetických faktorov.
K¾úèové slová: nežiaduce
úèinky, vek, nesteroidové antiflogistiká,
gastropatia, gastroduodenálny vred, ezofagitída.
Summary
Objective: Advanced age is considered to be one of the
most important risk factors for gastropathy induced by non-steroidal
anti-inflammatory drug (NSAID). The aim was to examine the topography
of mucosal abnormalities in rheumatic patients on NSAIDs in relation
to their age.
Methods: Open clinical, endoscopically controlled, 100
consecutive rheumatic in-patients.
Results: NSAID-induced mucosal abnormalities were confirmed
in 62 %. In the group of patients under 60 years old or more frequent
occurrence of esophagitis was observed (p=0.0224) and the mean
endoscopic score in the distal part of esophagus was significantly
worse 0.54±0.90 versus 0.1±0.45, p=0.014). In patients
aged over 60 years a significantly higher mean endoscopic score
was found in the stomach mucosa (1,.5±1.77 versus 0.78±1.35,
p=0,015). There were no differences between duodenal mucosal scores
in both groups.
Conclusion: The results confirmed that higher age is risk
factor for NSAID-gastropathy, but not for NSAID-duodenopathy or
NSAID-esophagitis. This would suggest that a different pathogenic
factors have to be considered.
Key words: adverse event, age, non-steroidal anti-inflammatory
drug, gastropathy, peptic ulcer, esophagitis.
pp. 23-26
Download full text in PDF format (96 kB)
HLA-SYSTÉM A REUMATICKÉ CHOROBY
V. BOŠÁK
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
V práci sa uvádza preh¾ad súèasných
poznatkov o asociáciách medzi antigénmi HLA-systému
a reumatickými chorobami. Pri každej nozologickej
jednotke sa prezentujú základné imunogenetické
údaje s dôrazom na ich význam a praktické
využitie. Tieto údaje sú doplnené o
nové poznatky a trendy výskumu predovšetkým
z oblasti molekulovej genetiky. V preh¾ade sa rozoberá
vzah medzi antigénom HLA-B27 a séronegatívnymi
spondartritídami, reumatoidnou artritídou a alelami
HLA-DRB1*0401, 0404, 0101, vzah medzi jednotlivými
formami juvenilnej chronickej artritídy a asociovanými
antigénmi HLA-DR, DQ, DP, asociácia niektorých
alel HLA-DR/DQ so sérologickými podskupinami systémového
lupus erythematosus a imunogenetické vzahy pri primárnom
Sjögrenovom syndróme, Lymskej artritíde, polymyalgii,
obrovskobunkovej arteritíde a Behcetovom syndróme.
Preh¾ad literatúry dopåòajú
výsledky imunogenetickej analýzy pri reumatických
chorobách v slovenskej populácii.
K¾úèové slová: HLA-systém,
asociácie, antigén HLA-B27, séronegatívne
spondartritídy, reumatodiná artritída, juvenilná
chronická artritída, antigény HLA-DR, DQ,
DP, SLE, reumatické choroby, slovenská populácia.
Summary
The review of current literature on associations of HLA complex
with rheumatic diseases is presented. Each disease is characterized
by basic immunogenetic data, their importance and usage in clinical
practice. New knowledges and trends of the research especially
in the molecular genetics complete this review. Relationships
between the antigen HLA-B27 and seronegative spondylarthropaties,
rheumatoid arthritis and alleles DRB1*0404, 0404, 0101, juvenile
chronic arthritis and associated HLA-DR, DQ, DP antigens, DR/DQ
alleles and SLE and immunogenetic relationships in primary Sjögren's
syndrome, Lyme arthritis, polymyalgia rheumatica and Behcet's
disease are presented. As an appendix results of the immunogenetic
analysis in the Slovak population are introduced.
Key words: HLA system, associations, antigen HLA-B27, seronegative
spondylarthropaties, rheumatoid arthritis, juvenile chronic arthritis,
HLA-DR, DQ, DP antigens, SLE, rheumatic diseases, Slovak population.
pp. 27-35
Download full text in PDF format (144 kB)
PLEUROPULMONÁLNA MANIFESTÁCIA ANTIFOSFOLIPIDOVÉHO SYNDRÓMU
J. ŠTUBÒA, J. LUKÁÈ, J. FARAH, A. SZILASIOVÁ, J. ROVENSKÝ, V. POKORNÁ, J. MAJERÈÁK, V. TEREKOVÁ
Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb
Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
a Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Košice
Prednosta: doc. MUDr. J. Štubòa, CSc.
II. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika a Fakultnej nemocnice, Košice
Prednosta: doc. MUDr. D. Trejbal, CSc.
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Odborný lieèebný ústav tuberkulózy
a p¾úcnych chorôb, Vyšné Hágy
Riadite¾: MUDr. Novák
Poliklinické oddelenie tuberkulózy a p¾úcnych
chorôb, Košice
Vedúca: MUDr. M. Pobehová
Súhrn
V práci sa prezentuje prípad 37-roènej pacientky
s antifosfolipidovým syndrómom (AFS). Uvádzajú
sa niektoré zvláštnosti v priebehu a príznakoch
AFS a preh¾ad novších poznatkov o problematike
AFS.
U pacientky s recidivujúcimi tromboflebitídami sa
roku 1994 vyskytla ¾avostranná pleuropneumómia.
Pri imunologickom vyšetrení sa zistila pozitivita
LE-buniek. V priebehu hospitalizácie v OLÚ Vyšné
Hágy sa vyslovilo podozrenie na systémový
lupus erythematosus (SLE) a pacientka bola preložená
do VÚRCH Piešany. Tam sa dokázala prítomnos
antifosfolipidových protilátok v triede IgG a IgM,
ale iba hranièný titer antinukleárových
protilátok, pozitivita reumatoidného faktora a hypergamaglobulinémia.
Klinický obraz nespåòal diagnostické
kritériá SLE a stav bol uzatvorený ako AFS.
Po lieèbe kortikosteroidmi došlo k regresii pleuropulmonálnych
príznakov. Do dlhodobej lieèby sa zaviedli hydroxychlorochíny
(Plaquenil) a enzýmy (Wobenzym). V priebehu ïalšieho
sledovania sa vyvinul klinický obraz reumatoidnej artritídy.
Autori preto predkladajú sekundárny AFS.
K¾úèové slová: lupusové
antikoagulanciá, antikardiolipínové a antifosfolipidové
protilátky, primárny a sekundárny antifosfolipidový
syndróm, pleuropulmonálne prejavy.
Summary
The case of a thirty-seven year old female patient with antiphospholipid
syndrome (APS) is presented in this study. Several pecularities
appearing in the course of the disease, symptoms of APS as well
as the latest information on APF are given here.
In the patient with recurrent trombophlebitises, left-hand pleuropneumonia
occurred in 1994. Immunologic examination detected the positive
LE cells test. The suspicion concerning systemic lupus erythematosus
(SLE) appeareed during her hospitalization period in the Vyšné
Hágy OLÚ and she was transferred to the VÚRCH
Piešany. The presence of the antiphospholipid IgG and
IgM class antibodies were detected there, but the titre of antinuclear
antibodies, rheumatoid factor and hypergammaglobulinaemia were
on the borderline of positivity. The clinical picture did not
meet the SLE diagnostic criteria and the patient's condition was
qualified as APS. Following the corticosteroid treatment, the
pleuropulmonary symptoms regressed. Hydroxychloroquines (Plaquenil)
and enzymes (Wobenzyme) were introduced into her long-term treatment.
The clinical picture of rheumatoid arthritis developed over the
next follow-up period. Accordingly, the authors presume secondary
APS.
Key words: lupus anticoagulants, anticardiolipin and antiphospholipid
antibodies, primary and secondary antiphospholipid syndrome, pleuropulmonary
symptoms.
pp. 37-40
Download full text in PDF format (95 kB)