Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume XV / 2001, Number 3
SALMONELOVÉ REAKTÍVNE ARTRITÍDY: KLINICKÉ A LABORATÓRNE ASPEKTY
F. MATEIČKA, V. BOŠÁK, R. BOTEK, E. JANECHOVÁ
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Nemocnica s poliklinikou, Piešťany
Riaditeľ: MUDr. P. Ottinger
Summary
Objective: Salmonella reactive arthritis is the most important
type of reactive arthritis after gastrointestinal infection from the
aspect of clinics and epidemiology beside yersinia reactive arthritis.
Methods: Results of retrospective longitudinal study of clinical
and selected laboratory parameters in the group of 37 patients with
established diagnosis of salmonella reactive arthritis are presented in
the paper.
Results: Prominent clinical feature is asymmetric oligoarthritis
of large joints on lower extremities and the most frequent affected are
knees and ankles. In 1/3 of cases chronic course of the disease was
observed and the frequency was comparable with yersinia reactive
arthritis. From extraarticular manifestations skin and mucous symptoms
(erythema nodosum was present in 11 % of cases), eye symptoms,
urogenital features and rarely some organ symptoms (pericarditis in one
case) were observed. Complete Reiter syndrome was observed in 3 % of
cases. Presence of HLA-B27 antigens was confirmed in 51 % of patients
and this number is significantly lower in comparison to chlamydia and
yersinia reactive arthritis.
Conclusion: In diagnosis of the disease the estimation of
specific salmonella antibodies in sera and synovial fluid is helpful. In
our group of patients the correlation of specific IgA antibodies with
chronic course of the diseases as well as with the disease activity was
not confirmed.
Key words: reactive arthritis, salmonella infections, Salmonella spp.,
diagnosis, differential diagnosis.
Súhrn
Cieľ: Salmonelové reaktívne artritídy sú popri yersíniových
reaktívnych artritídach klinicky a epidemiologicky najvýznamnejšími
druhmi reaktívnych artritíd vznikajúcich po infekcii gastrointestinálneho
traktu.
Metódy: V práci sa podávajú výsledky retrospektívnej
longitudinálnej štúdie klinických a vybraných laboratórnych
parametrov v súbore 37 pacientov s diagnostikovanou
salmonelovou reaktívnou artritídou.
Výsledky: Dominujúcim klinickým prejavom je asymetrická
oligoartritída veľkých kĺbov dolných končatín, pričom najčastejšie
sú postihnuté kolená a členky. Chronický priebeh ochorenia sa
pozoroval asi v 1/3 prípadov a jeho výskyt je porovnateľný
s yersíniovými reaktívnymi artritídami. Z extraartikulárnych
manifestácií sa pozorovali kožno-sliznicové zmeny (erythema nodosum
sa vyskytlo v 11 % prípadov), očné prejavy, urogenitálne
prejavy a zriedkavo niektoré orgánové prejavy (perikarditída v 1
prípade). Kompletný Reiterov syndróm sa pozoroval v 3 % prípadov.
Výskyt antigénu HLA-B27 sa potvrdil v 51 % pacientov, čo je významne
nižší výskyt ako pri chlamýdiových a yersíniových reaktívnych
artritídach.
Záver: Pri diagnostikovaní ochorenia pomáha určovanie špecifických
protilátok proti salmonelám v sére aj synoviálnom výpotku, pričom
v našom súbore pacientov sme nepotvrdili koreláciu špecifických
IgA-protilátok s chronickým priebehom ochorenia ani s aktivitou
choroby.
Kľúčové slová: reaktívna artritída, salmonelové infekcie, Salmonella
sp., diagnostika, diferenciálna diagnóza.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 81-86
Download full text in PDF format
(115 kB)
SALMONELOVÉ REAKTÍVNE ARTRITÍDY: IMUNOGENETICKÉ ASPEKTY
V. BOŠÁK, F. MATEIČKA
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Summary
Objective: Immunogenetic aspects — antigens of HLA system have
been studied in SaReA since 1974. An association with the antigen
HLA-B27 was confirmed in a majority of studies. Data about the
Slovak population are missing. The aim of presented study is to complete
this data in the Slovak population.
Patients and methods: 35 patients with SaReA (18 men 17 women)
aged 7 to 69 years were studied. The patients fulfilled diagnostic
criteria of Sieper and Braun (1993). HLA-A,B,C antigens (47 antigens)
were examined by the microlymphocytotoxicity test in a fluorescent
modification.
Results and conclusions: The association between SaReA and the
antigen HLA-B27 with a relative risk RR=9 was confirmed in the
Slovak population (frequency of B27: ReA — 51.4 %, pop. — 10.6 %, pcorr<0.01).
The relationship with HLA-B27 in SaReA is weaker than in Yersinia
(RR=24) and Chlamydia ReA (RR=17). In males the association with B27 was
stronger than in females (RR=3). Literature data support this finding.
The antigen HLA-B27 influences a course of SaReA and B27 typing can
be used in prognosis of the the disease — B27-positive patients
frequently suffered from oligo/polyarthritis (RR=7), chronic arthritis
(RR=41), low back pain (RR=8), sacroiliitis (RR=18), GIT involvement
(RR=5) and they have higher values of CRP and ESR. In B27-negative
patients a more frequent occurrence of monoarthritis (RR=6) and
episodic arthritis (RR=) was observed. We found an increased frequency
of the antigen HLA-Cw2 in SaReA. This relationship is secondary towards
HLA-B27. It results from linkage disequilibrium and it is not important
for clinical practice. The association between SaReA and B27
cross-reacting antigens (B7, B13, B, B40, B60) was not confirmed in our
group of SaReA patients. On the contrary an increased frequency of the
HLA-A2 antigen was observed (frequency of A2: ReA — 76.9 %, pop. —
46.9 %, p<0.005, RR=4). This relationship is independent from HLA-B27
and it needs further studies therefore HLA-A2 can be besides HLA-B27
another predisposing gene in SaReA.
Key words: HLA system, antigen HLA-B27, Salmonella reactive arthritis,
ReA.
Súhrn
Úvod: Imunogenetické aspekty, vzťahy s antigénmi
HLA-systému, sa pri salmonelovej reaktívnej artritíde (SaReA) sledujú
od roku 1974. Vo väčšine štúdií sa potvrdila asociácia s antigénom
HLA-B27. Dáta o slovenskej populácii chýbajú. Cieľom práce je
doplniť chýbajúce údaje na úroveň súčasných poznatkov vo svete.
Súbor chorých a metódy: Sledovaný súbor chorých
tvorilo 35 pacientov so SaReA (18 mužov, 17 žien) vo veku 7—69
rokov. Diagnóza SaReA sa určila podľa kritérií, ktoré navrhli
Sieper a Braun (1993). HLA-A,B,C antigény (spolu 47 antigénov) sa
určovali mikrolymfocytotoxickým testom vo fluorescenčnej modifikácii.
Výsledky a závery: Potvrdila sa asociácia medzi SaReA a antigénom
HLA-B27 v slovenskej populácii, ktorú charakterizuje hodnota
relatívneho rizika RR=9 (frekvencia B27: ReA — 51,4 %; pop. — 10,6
%; pcorr<0,01). Vzťah s HLA-B27 je slabší ako pri
yersíniovej (RR=24) a chlamýdiovej (RR=17) ReA. U mužov je
asociácia s antigénom HLA-B27 výraznejšia (RR=28) ako u žien
(RR=3), kde je vzťah nevýznamný (p>0,05). Tento nález podporuje
aj literatúra. Antigén HLA-B27 ovplyvňuje priebeh SaReA a možno
ho využiť pri odhade prognózy ochorenia. B27-pozitívni chorí mali
častejšie oligo/polyartritídu (RR=7), chronickú artritídu (RR=41),
lumbalgie (RR=8), sakroiliitídu (RR=18), postihnutie GIT (RR=5), zvýšené
hodnoty CRP (RR=14) a sedimentácie (RR=6). U B27-negatívnych
pacientov sa zaznamenal častejší výskyt monoartritídy s epizodickým
priebehom. Pri SaReA sa zistila aj významne zvýšená frekvencia antigénu
HLA-Cw2. Tento vzťah je sekundárny voči HLA-B27 a pozoruje sa
ako dôsledok väzbovej nerovnováhy. V klinickej praxi mu netreba
venovať pozornosť. V sledovanom súbore chorých sa nepotvrdil vzťah
medzi SaReA a antigénmi krížovo reagujúcimi s B27 – B7,
B13, B22, B40, B60, o ktorých sa diskutuje v literatúre.
Zaujímavý je nález zvýšenej frekvencie antigénu HLA-A2 pri SaReA
(frekvencia A2: ReA — 76,9 %; pop. — 46,9 %; p<0,005, RR=4). Vzťah
s HLA-A2 je nezávislý od HLA-B27 a vyžaduje si podrobnejšie
štúdium, pretože tento antigén môže byť ďalším génom
predispozície na SaReA.
Kľúčové slová: HLA-systém, antigén HLA-B27, salmonelová reaktívna
artritída, ReA.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 87–92
Download full text in PDF format
(115 kB)
KONCENTRÁCIA VITAMÍNU 1,25(OH)2D3 U PACIENTOK S POSTMENOPAUZÁLNOU OSTEOPORÓZOU
Z. KILLINGER, J. PAYER, H. KRATOCHVÍLOVÁ, P. HRÚZIKOVÁ, A.
KILLINGEROVÁ
I. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Fakultnej
nemocnice, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. I. Ďuriš, DrSc.
Anatomický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. J. Beňuška, PhD.
Summary
Introduction: Vitamin D deficit can contribute to start and
development of osteoporosis.
Objective: The aim of our study was to find out the incidence of
D hypovitaminosis in the female osteoporosis out-patients.
Methods: In the group of 68 females with an average age 72.3
years and densitometrically verified osteoporosis, vitamin 1,25(OH)2D3
levels in serum were determined by RIA method.
Results: In 45 % of the patients, concentrations 1,25(OH)2D3
below the lower limit of physiological range were detected. In 54 % of
the patients, concentrations of D3 vitamin were within the
range of physiological values, but 75 % patients out of them were in the
lower half of the range. The clinical significance of our findings is
stressed by the fact that the measurements were done in a group of
patients with no severe risk factors for D hypovitaminosis and in
relatively sunny period.
Conclusion: Our findings shows the significance of all-year-round
supplementation of vitamin D, especially in the elderly with
osteoporosis.
Key words: vitamin 1,25(OH)2D3, osteoporosis,
hypovitaminosis D, postmenopause.
Súhrn
Úvod: Deficit vitamínu D môže byť jednou z príčin
vzniku a rozvoja osteoporózy.
Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo zistiť výskyt hypovitaminózy
D u ambulantne liečených pacientok s osteoporózou.
Metódy: V súbore 68 žien s priemerným vekom 72,3
roka a denzitometricky verifikovanou osteoporózou sme metódou RIA
určovali sérové hladiny vitamínu 1,25(OH)2D3.
Výsledky: Zistili sme u 45 % pacientok koncentrácie
1,25(OH)2D3 pod dolnú hranicu fyziologického
rozpätia. 54 % pacientok malo síce koncentrácie vitamínu D3
v rozmedzí fyziologických hodnôt, ale z toho až 75 %
pacientok bolo v dolnej polovici tohto rozpätia. Klinický význam
nášho nálezu zdôrazňuje fakt, že meranie sme uskutočnili v súbore
pacientov bez závažnejších rizikových faktorov pre hypovitaminózu
D a v relatívne slnečnom období.
Záver: Náš nález poukazuje na význam celoročnej suplementácie
vitamínu D najmä u starších pacientov s osteoporózou.
Kľúčové slová: vitamín 1,25(OH)2D3, osteoporóza,
hypovitaminóza D, postmenopauza.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 93–95
Download full text in PDF format
(91 kB)
M. Panchovska, Y. Sheitanov, F. Martinova
Clinic of Rheumatology, Medical University, Sofia, Bulgaria
Department of Haemotransfusiology and Immunogenetics, IEMC, Sofia,
Bulgaria
Abstract
The primary Sjögren’s syndrome (pSS) is an autoimmune exocrinopathy
which is presenting with progressive dryness of the eyes and the mouth,
changes in the parotid glands and not rarely with systemic
(extraglandular) manifestations. The development of the immunogenetics
proved that the course of the disease is genetically determined.
HLA-antigens, associated with pSS differ in the separate races,
populations and ethnic groups (1).
Key words: primary Sjögren’s syndrome, autoimmune exocrinopathy,
progressive dryness, parotid glands.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 95
Download full text in PDF format
(68 kB)
VYUŽITIE MAGNETICKEJ REZONANCIE PRI ZOBRAZOVANÍ KRÁLIČIEHO MODELU OSTEOARTRÓZY V KOLENNOM KĹBE
P. BYSTRICKÝ, K. ŠVÍK, V. MLYNÁRIK, L. ŠOLTÉS
Ústav experimentálnej farmakológie Slovenskej akadémie vied,
Bratislava
Riaditeľ: doc. MUDr. S. Štolc, DrSc.
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Rádiodiagnostická klinika Fakultnej nemocnice s poliklinikou
akad. L. Dérera, Bratislava
Prednosta: doc. MUDr. V. Belan, DrSc.
Summary
Objective: The objective of the study was to prove if it is
possible to manifest osteoarthritic changes in rabbit knee joints with
SISCO 4.7 T magnetic resonance imaging (MRI) instrument that is
available.
Material and methods: Experimental model of osteoarthritis was
induced by intraarticular injection of collagenase into knee joints of 3
male rabbits. Changes in knee joints were monitored by MRI method.
Results: Measurements showed that before injection of collagenase
the width of cartilage signal in images taken by spin echo technique was
in the range of 0.54±0.11 mm and after the injection it increased to
0.75±0.11 mm and the edges of cartilage signal became not well
resolved. The width and other characteristics of signal of cartilage did
not change after the initial increase. There were no significant
differences (or differences detected by the instrument) between
individual animals.
Conclusion: It was shown by measurements on MRI SISCO 4.7 T instrument
that rabbit model of osteoarthritis induced by collagenase is suitable
for screening of course of disease by magnetic resonance imaging.
Key words: osteoarthritis, rabbit, cartilage, magnetic imaging,
resonance, MRI.
Súhrn
Cieľ: Cieľom práce bolo prešetriť, či možno s prístrojom
SISCO 4,7 T na zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie (MR),
ktorý je k dispozícii, diagnostikovať osteoartrotické zmeny v kolenných
kĺboch králikov.
Materiál a metódy: Experimentálny model osteoartrózy bol
vyvolaný intraartikulárnou aplikáciou kolagenázy do kolenných kĺbov
3 králikov samcov. Zmeny v kolennom kĺbe sa sledovali metódou
MR.
Výsledky: Merania kolenných kĺbov ukázali, že pred aplikáciou
kolagenázy bola šírka signálu z chrupky v obrazoch snímaných
metódou spinového echa v rozmedzí 0,54±0,11 mm. Po aplikácii
kolagenázy sa šírka signálu rozšírila na 0,75±0,11 mm a pomerne
dobre definované hranice signálu sa stratili. Šírka signálu z chrupky
sa po počiatočnom rozšírení už ďalej nemenila do ukončenia
experimentu. Medzi jednotlivými zvieratami v rovnakom čase neboli
signifikantné rozdiely (resp. rozdiely detegovateľné prístrojom).
Záver:Merania MR prístrojom SISCO 4,7 T ukázali, že králičí
model osteoartrózy vyvolaný po intraartikulárnom podaní kolagenázy
je vhodný na sledovanie priebehu tohto ochorenia.
Kľúčové slová: osteoartróza, chrupka, zobrazovanie pomocou
magnetickej rezonancie, MR.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 97–101
Download full text in PDF format
(209 kB)
DIHYDROKODEÍN (DHC CONTINUS) V LIEČBE REUMATOIDNEJ ARTRITÍDY
D. ŽLNAY, S. STRUHÁROVÁ, J. ROVENSKÝ
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Summary
Objective: The study evaluates the clinical efficacy of
dihydrocodein (DHC CONTINUS), an effective analgesic included into the
second degree of analgesic hierarchy according to WHO scale. In
rheumatoid arthritis patients it represents a weak opioid.
Dihydrocodein is one of the substances with slow controlled release.
Monitoring was concentrated to efficacy, safety and the influence to
quality of life.
Methods: In the group of 20 patients (4 males and females) aged
19—70 years (an average age 55 years) in an open controlled study with
a definite diagnosis of rheumatoid arthritis of II—IV stage
according to ARA criteria in the stage of pain, the effect of DHC
CONTINUS containing 60 mg of dihydrocodein in two daily doses (120 mg)
in an interval 12 hours within 14 days was assessed. The influence of
the drug to both pain intensity (10 degree VAS) and duration, lenght of
sleep, tolerance to treatment according to severity of side effects and
verbally evaluated quality of life of the patients was monitored.
Results: After the administration of DHC CONTINUS in all the
patients a statistically significant (p<0.0001) decrease of
paint intensity in an from 4.98 cm of VAS to 2.89 cm, persisting all day
was observed, similarly the duration of intensive pain decreased and the
sleep prolonged. After the end the therapeutic follow up, in 4
rheumatoid arthritis patient the drug was found to be very effective and
in 16 patients medium effective. In spite of frequent mild side effects
(14 patients), out of which the most frequent were — as it is with
weak opioids — obstipation and nausea (2 patients rejected to continue
to the study), 14 patients considered the treatment to be safe and four
as questionable. No other severe side effect so of the drug were
observed. In 17 patients a good improvement in the quality of life
was observed, in one patient even an excellent improvement. The risk of
development of dependency and possible misuse is minimal.
Conclusion: Dihydrocodein (DHC CONTINUS) extends the range of
analgesic agents in the treatment of rheumatoid arthritis. It is an
effective analgesic and an antitussive drug which, especially in the
periods of high activity of disease with pronounced pains, can improve
the quality of life of rheumatoid arthritis patients.
Key words: dihydrocodein (DHC CONTINUS), analgesic agent, rheumatoid
arthritis.
Súhrn
Cieľ: Štúdia vyhodnocuje klinickú účinnosť dihydrokodeínu
(DHC CONTINUS), účinného analgetika patriaceho do druhého stupňa
analgetického rebríčka podľa škály WHO, zaraďovaného medzi slabé
opioidy u chorých s reumatoidnou artritídou. Dihydrokodeín
patrí medzi látky s pomalým riadeným uvoľňovaním, pričom
sledovanie sa zameralo na efektivitu, bezpečnosť a vplyv na
kvalitu života.
Materiál a metódy: V súbore 20 chorých (4 muži a 16
žien) vo veku 19—70 rokov (s priemerným vekom 55 rokov) v otvorenej
kontrolovanej štúdii s istou diagnózou reumatoidnej artritídy
II.—IV. štádia podľa ARA kritérií, v algickom štádiu, sa
hodnotil účinok DHC CONTINUS s obsahom 60 mg dihydrokodeínu v dvoch
dávkach denne (120 mg) v 12-hodinových intervaloch v priebehu
14 dní. Sledoval sa vplyv na intenzitu (10-stupňová VAŠ) a trvanie
bolesti, vplyv na trvanie spánku, znášanlivosť liečby podľa závažnosti
nežiaducich prejavov a kvalitu života chorých hodnotenú verbálne.
Výsledky: U všetkých chorých po podaní DHC CONTINUS
zaznamenal štatisticky významný (p<0,0001) pokles intenzity
bolesti v priemere z 4,98 cm VAŠ na 2,89 pretrvávajúci počas
celého dňa, podobne došlo k poklesu trvania intenzívnych bolestí
a predĺženiu trvania spánku. Pri ukončení terapeutického
sledovania sa zistil u 4 chorých s reumatoidnou artritídou
ako veľmi účinný a u 16 chorých ako stredne účinný. Napriek
pomerne častým ľahkým vedľajším prejavom (14 pacientov), ktoré
boli ako pri slabých opioidoch, najčastejšie obstipácia a nauzea
(2 chorí odmietli pokračovať v štúdii), 14 chorých považovalo
liečbu za bezpečnú a 4 za neistú. Nezaznamenali sa nijaké iné
závažné vedľajšie účinky lieku. U 17 chorých došlo k dobrému
zlepšeniu kvality života, u jedného dokonca k výbornému.
Riziko vzniku závislosti a prípadného zneužitia je minimálne.
Záver: Dihydrokodeín (DHC CONTINUS) rozširuje paletu analgetík
pri liečbe reumatoidnej artritídy o účinné analgetikum a súčasne
antitusikum, ktoré najmä v obdobiach vysokej aktivity choroby s výraznou
bolestivosťou môže zlepšiť kvalitu života chorých s reumatoidnou
artritídou.
Kľučové slová: dihydrokodeín (DHC CONTINUS), analgetikum,
reumatoidná artritída.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 103–107
Download full text in PDF format
(126 kB)
PIGMENTOVANÁ VILLONUDULÁRNA SYNOVITÍDA, TENOSYNOVITÍDA, BURZITÍDA
J. KORDOŠ, F. MAKAI, M. KORDOŠ
I. ortopedická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Fakultnej
nemocnice, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. F. Makai, DrSc.
Summary
The authors offer recent opinions on the rise, pathogenesis and
treatment of pigmented villonodular synovitis (PVNS), tenosynovitis and
bursitis. They describe 2 main forms of PVNS, the s.c. villous or
villonodular form and a localised nodular form, which can have also
extraarticular forms. The authors present also characteristic
macroscopic and microscopic pathologic signs. They indicate radiotherapy
complementary to surgical treatment, mostly in recurrences. In
recurrences there is a main indication for surgical treatment
(resynovectomy).
Key words: pigmented villonodular synovitis (PVNS), tenosynovitis,
bursitis, extraarticular PVNS, intraarticular PVNS.
Súhrn
Autori uvádzajú súčasné názory na vznik, patogenézu a liečbu
pigmentovanej villonodulárnej synovitídy (PVNS), tenosynovitídy a burzitídy.
Uvádzajú 2 hlavné formy PVNS, tzn. villóznu alebo villonodulárnu
formu a lokalizovanú nodulárnu formu, ktoré môžu mať aj
extraartikulárne formy. Autori rozvádzajú aj charakteristické
makroskopické a mikroskopické patologické znaky a dokumentujú
výsledky operatívnej liečby u 26 pacientov s PVNS. Rádioterapiu
indikujú ako doplnenie chirurgickej liečby, najmä pri recidívach.
Pri recidívach je však vhodná v prvom rade operačná liečba
(resynovektómia).
Kľúčové slová: pigmentovaná villonodulárna synovitída, PVNS,
tenosynovitída, burzitída, extraartikulárna PVNS, intraartikulárna
PVNS.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 109–114
Download full text in PDF format
(222 kB)
LYMFOCYTOTOXICKÉ PROTILÁTKY A REUMATICKÉ CHOROBY
O. LUKÁČOVÁ, V. BOŠÁK, J. ROVENSKÝ
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Summary
Antilymphocyte antibodies (ALA) are antibodies to surface molecules of
lymphocytes. ALA defined by lymphocytotoxic test are called
lymphocytotoxic antibodies (LCA). LCA are detected by
microlymphocytotoxic test in Terasaki’s modification at the
temperature 15 °C, as so called cold LCA (which are mainly of IgM
class) and at 37 °C as so called hot LCA (which are mainly of IgG
class). They can be divided to natural and immunisation-induced ones.
LCA probably interact with all types of lymphocytes including the
resting and activated T-lymphocytes, B-lymphocytes and monocytes. In an
effort to define the target call surface antigen on lymphocytes
recognised by LCA an assumption is that it can be the antigen CD45RA,
the receptor for T-lymphocytes (TCR) or the beta2-microglobulin
(ß2M). Lymphocytotoxic antibodies are the most thoroughly studied at
systemic lupus erythematosus (SLE). LCA incidence at SLE is around 93 %,
at systemic sclerosis 39 %, at rheumatoid arthritis 14 %, at mixed
connected tissue diseases (MCTD) 17 %, at Behcet syndrome 43 %. The
presence of LCA at SLE correlates with leucopenia, lymphopenia,
hypocomplementemia and CNS involvement.
Key words: lymphocytotoxic antibodies, antilymphocyte antibodies,
lymphopenia, systemic lupus erythematosus.
Súhrn
Antilymfocytárne protilátky (ALA) sú protilátky proti povrchovým
molekulám lymfocytov. ALA definované lymfocytotoxickým testom sa označujú
ako lymfocytotoxické protilátky (LCA). LCA sa detegujú
mikrolymfocytotoxickým testom v Terasakiho modifikácii pri
teplote 15 °C, ako tzv. chladové LCA (ktoré sú hlavne triedy IgM), a pri
37 °C, ako tzv. tepelné LCA (ktoré sú hlavne triedy IgG). Delia sa
na prirodzené a vzniknuté po imunizácii. LCA pravdepodobne
reagujú so všetkými typmi lymfocytmi, vrátane pokojových a aktivovaných
T-lymfocytov, B-lymfocytov, a monocytmi. V snahe definovať
cieľový bunkový povrchový antigén na lymfocytoch, ktorý rozpoznávajú
LCA, sa predpokladá, že by mohlo ísť o antigén CD45RA,
receptor pre T-lymfocyty (TCR), beta2-mikroglobulín (ß2M).
Lymfocytotoxické protilátky sú najlepšie preštudované pri systémovom
lupus erythematosus (SLE). Incidencia LCA pri SLE je približne 93 %,
pri systémovej skleróze 39 %, pri reumatoidnej artritíde 14 %, pri
zmiešaných chorobách spojiva (MCTD) 17 %, pri Behcetovom syndróme 43
%. Pri SLE prítomnosť LCA koreluje s leukopéniou, lymfopéniou,
hypokomplementémiou, postihnutím CNS.
Kľúčové slová: lymfocytotoxické protilátky, antilymfocytárne
protilátky, lymfopénia, systémový lupus erythematosus.
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 115–121
Download full text in PDF format
(126 kB)
Abstrakty z 45. zjazdu slovenských a českých reumatológov
Rheumatologia 15, 2001, č. 3, s. 123-140
Download full text in PDF format
(1625 kB)
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press