Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 100 / No. 7 / 1999
VČASNÁ DIAGNOSTIKA AKÚTNEHO INFARKTU MYOKARDU
Moťovská Z., Cagáň S., Pavlovič M.
Inappropriately long patient time delay (PTD) is the main cause for undesirable
pre-hospitalization delay, so called global pre-hospital time delay (GTD). The fact that
patients treated for cardiovascular diseases have long GTD is alarming. General awareness
of basic symptomatology and of the importance of time factor for further course of the
disease may substantially influence the duration of AIM pre-hospitalization phase.
Pre-hospitalization care of patient is a very demanding task for the first-contact
physician (most often general practitioner) mainly because of the symptomatology
variability.
If there is a suspicion for AIM it is recommended to treat the patient as
life-threatened and to assure the transport to hospital as rapid and ”comfortable” as
possible.
The organisational structure of emergency units in hospitals must accept the main
presumption for future treatment success-vital importance of immediate management of
possible AIM patient. In this connection most important task for the doctor is rapid
diagnostics, because of the requirement for hospitalization at coronary unit or intensive
care unit and the need for urgent treatment. Exceptional attention must be paid to AIM
high risk patients. Unrecognition of AIM, mainly in the early period, when the diagnostic
process may be difficult, can have catastrophic consequences: 1. sudden cardiac death due
to ventricular fibrilation and 2. impossibility to administer fibrinolytic therapy in the
period of its maximum treatment. At the present state of knowledge because of the
consequences of undiagnosed AIM it is safer to presume cardiac origin of the symptoms,
above all of pain until proving other reason. Therefore the idea of so called Chest Pain
Evaluation Units seems to be very interesting. (Tab. 3, Fig. 3, Ref. 40.)
Key words: acute myocardial infarction, early diagnosis, pre-hospitalization care and
treatment.
Predhospitalizačné obdobie predstavuje v ére dokázaného výrazného vplyvu
časového faktora na výsledný efekt — mortalitu a morbiditu — liečby
akútneho infarktu myokardu (AIM) jeden z reálne ovplyvniteľných faktorov.
Hlavnými časovými komponentmi od objavenia sa symptómov AIM do začatia reperfúznej
liečby sú: 1. časový interval od vzniku ťažkostí do rozhodnutia vyžiadať alebo
vyhľadať lekársku pomoc (patient time delay — PTD), 2. predhospitalizačné
vyšetrenie a transport do nemocnice, 3. čas od príchodu do nemocnice po začatie
liečby — u trombolyzovaných chorých to znamená interval do začatia
trombolytickej liečby.
Neúmerne dlhý PTD je v rozhodujúcej miere príčinou nežiaduceho celkového
predhospitalizačného zdržania, tzv. global pre — hospital delay (GPD). Alarmujúci je
fakt, že dlhý GPD majú pacienti liečení na kardiovaskulárne ochorenie. Všeobecná
znalosť základnej symptomatológie a významu časového faktora na ďalší
priebeh ochorenia môže viesť k podstatnému ovplyvneniu dĺžky
predhospitalizačnej fázy AIM.
Predhospitalizačná starostlivosť o pacienta kladie veľmi vysoké nároky na
lekára, s ktorým sa chorý s AIM ako s prvým dostal do kontaktu
(najčastejšie všeobecný lekár) a jeho odbornú úroveň predovšetkým pre
rozmanitosť symptomatológie. Ak na základe vyšetrenia tento lekár suponuje AIM, má
pristupovať k pacientovi ako k vitálne ohrozenému a má zabezpečiť čo
najrýchlejší a “najkomfortnejší” transport pacienta do nemocnice.
V organizačnej štruktúre pohotovostných (prijímacích, urgentných) oddelení
nemocníc sa musí akceptovať základný predpoklad budúcej úspešnosti liečby —
neodkladné riešenie pacienta s možným AIM. Tu je hlavnou úlohou lekára rýchla
diagnostika, keďže chorý s AIM vyžaduje hospitalizáciu na koronárnej jednotke
alebo na jednotke intenzívnej starostlivosti a neodkladné terapeutické opatrenia.
Osobitná pozornosť sa hneď od príjmu musí venovať pacientom s vysokým rizikom
AIM. Nespoznanie AIM hlavne vo včasnom období, keď môže byť diagnostika
problematická, môže viesť ku katastrofálnym dôsledkom: 1. náhla srdcová smrť
najmä pre komorovú fibriláciu, 2. nepodanie fibrinolytickej liečby v období
maximálneho benefitu. Pri súčasnom stave vedomostí je pre dôsledky nediagnostikovania
AIM bezpečnejšie predpokladať kardiálny pôvod príznakov, najmä bolesti až do
dokázania inej príčiny. Z tohto pohľadu sa zdá zaujímavá myšlienka tzv.
jednotiek správneho zhodnotenia hrudníkovej bolesti (Chest Pain Evaluation Units). (Tab.
3, obr. 3, lit. 40.)
Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu, včasná diagnostika, predhospitalizačná
starostlivosť a liečba.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 343–351
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (229 kB)
MOŽNOSTI SKRÁTENIA PREDNEMOCNIČNÉHO ONESKORENIA U CHORÝCH S AKÚTNYM INFARKTOM MYOKARDU
Cagáň S., Štefanovič R., Besedová I.
Despite the known importance of early intervention, delays between symptoms onset and
manifestation of acute myocardial infarction (AMI) in the hospital are common. Most of the
prehospital delay consists of the interval between the onset of symptoms and the decision
to seek medical help. The aim of this paper is to review the factors associated with the
long duration of patient delay (patient time delay).
The media campaigns designed to reduce the delay between the onset of AMI have so far not
been proved to be worthwhile and it is not certain that further campaigns will be more
successful.
Physicians and other health care professionals play an important role in reducing the
delay to treatment in patients with evolving AMI. Patients with some cardiovascular
disease are at high risk for AMI. High-risk patients have to be educated about the
symptoms they may develop during a coronary occlusion, what steps to take if symptoms
occur, and the importance of contacting emergency medical services immediately. These
instruction need to be reviewed frequently and reinforced with appropriate printed
material.
The situational and psychological variables are important determinants of the length of
decision delays in response to symptoms of AMI.
No single intervention, no matter how carefully designed and implemented, will alter the
patient’s propensity to delay. However, consistent, regularly delivered information may
be helpful. Family members should participate in all instructions because they play an
important role in increasing or decreasing the delay to treatment in patients with AMI. (Ref.
39.)
Key words: acute myocardial infarction, pre-hospital phase, pre-hospital delay, patient
time delay, media campaigns, physician’s role.
Napriek poznaniu významu včasnej liečby sa u chorých s AIM často
pozoruje dlhý časový interval od vzniku ťažkostí svedčiacich o AIM po príchod
pacienta do nemocnice. Väčšina prednemocničného oneskorenia je v dôsledku
dlhého trvania rozhodovania sa pacienta vyžiadať, vyhľadať lekársku pomoc.
V prehľadovom článku sa venuje pozornosť faktorom spojeným s dlhým
trvaním časového oneskorenia pacienta (patient time delay) a možnostiam
skrátenia prednemocničného oneskorenia u chorých s AIM.
Mediálna kampaň nepotvrdila žiadne oprávnenie k ich širšiemu použitiu
a nie je isté, že ďalšie kampane budú lepšie.
Lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci môžu významne prispieť ku skráteniu
prednemocničného oneskorenia, a tak urýchliť začiatok liečby u chorých
s vyvíjajúcim sa AIM. Pacienti, o ktorých sa vie, že majú srdcovocievne
ochorenia, majú vysoké riziko vzniku AIM. Treba ich poučiť o symptómoch AIM, čo
treba urobiť, ak vzniknú, a o potrebe volať čo najskôr RZP. Tieto
informácie — poučenia treba poskytovať opakovane a zdôrazniť ich aj vhodne
zvolenými tlačenými materiálmi.
Situačné a psychologické okolnosti sú dôležitými determinantmi dĺžky trvania
rozhodovania vo vzťahu k prejavom AIM.
Žiadna ojedinelá intervencia akokoľvek starostlivo navrhnutá a vykonaná nemôže
ovplyvniť tendenciu pacienta k zdĺhavému rozhodovaniu. Dôsledné a opakovane
podané informácie však môžu pomôcť. Mali by sa podávať aj rodinným
príslušníkom, ktorí môžu mať významnú úlohu pri oddialení alebo pri skoršom
začatí liečby u chorých s AIM. (Lit. 39.)
Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu, predhospitalizačná fáza, celkové
prednemocničné oneskorenie, časové oneskorenie pacienta, čas rozhodovania pacienta,
mediálna kampaň, úloha lekára.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 352–357
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (127 kB)
FARMAKOTERAPEUTICKÝ PROFIL CHORÝCH S AKÚTNYM INFARKTOM MYOKARDU VO
VČASNOM OBDOBÍ HOSPITALIZÁCIE
Jurkovičová O., Cagáň S., Wimmerová S., Trnovec T.
Background: The early treatment efficacy of patients with acute
myocardial infarction (AMI) with thrombolysis, antiplatelet drugs, betablockers and ACE
inhibitors has been well documented in randomized mega trials. However, little is known
about the fact to what extend the results of these mega trials have influenced the
treatment practices. Moreover, in the view of a complete lack of data on management
of patients with AMI in Slovak Republic a project of the Ministry of Health “Audit
of diagnostic and therapeutic management in patients with acute coronary syndromes”
(AUDIT) has been conducted.
Objectives: To obtain preliminary information on the present state of
pharmacotherapy of patients with AMI in Slovak Republic during the early hospitalization
phase (EHP) from the Pilot Study (PS) of the project AUDIT.
Methods: Pharmacotherapy of AMI during EHP was analysed in 336 patients (232 males
and 104 females, mean age 65 12 years, age range 30—93 years). Patients admitted with
diagnosis of the first or repeated AMI or with suspect AMI were included. PS was done in
prospective multicentric study between November 1, 1996 and December 31, 1996. 23
hospitals from various parts of Slovakia participated in this study. Data were compiled by
means of questionaires and were processed by ACCES 97 and EXCEL 97.
Results: Antiplatelet therapy with acetylosalicylic acid (almost exclusively
Anopyrin) received as much as 87,8 % of patients with AMI during EHP. Thrombolytic
therapy (TLT), almost exclusively with streptokinase, was performed in 105, i.e. in
31.8 % of patients with AMI. TLT was performed in a statistically significantly
smaller proportion of patients older than 65 years compared to patients 65 years of age
and younger (20.9 % vs 41.2 %, p=<0.01). Females were treated with TLT
statistically significantly less frequently than males (24.5 % vs 35.1 %,
p=<0.05). The major cause for not performing the TLT was late arrival to hospital (in
32.1 % patients). Betablockers were administered to a total of 42.9 % of
patients during EHP. Betablockers received only 3.6 % of patients intravenously (!)
and only 39.3 % of patients orally. Treatment with oral betablockers was performed in
a statistically significantly smaller proportion of patients older than 65 years
compared to patients 65 years of age and younger (27.4 % vs 49.7 %, p=<0.01).
Up to 49.1 % of patients in EHP were treated with ACE inhibitors, however, left
ventricular ejection fraction <40 % warranting feasibility of this treatment was
achieved only in 26.7 % of patients. Nitrates were administered to 62 % of
patients in EHP, of this number intravenously to 37.4 % of patients. Calcium channel
blockers were given only to 7.3 % of patients. Treatment with heparin was performed
in 90.9 % of patients. 14.3 % of patients received during EHP antiarrhythmics of
class I and 2.7 % of patients of class III. MgSO4 was used in 26.4 % of
patients in EHP.
Conclusions: The reported PS of AUDIT Project gives for the first time information
on the state of the pharmacotherapy of patients with AMI in Slovak Republic. Some results
are relatively encouraging, however, others can not be a reason for satisfaction. The
fact, that in Slovakia, adequate number of patients with AMI receive acetylosalicylic acid
(Anopyrin) and that Slovakia belongs to countries with the smallest proportion of patients
with AMI treated with calcium channel blockers and antiarrhythmics during EHP is
encouraging. On the other hand, the use of TLT and betablockers is dissatisfactory.
Requirement to increase the proportion of thrombolysed patients with AMI and the necessity
for substantially more frequent use of betablockers, especially intravenous, in EHP in
these patients result from these findings. In Slovakia, inadequately large proportion of
patients with AMI is treated with ACE inhibitors, heparin, and partialy also nitrates
administered per os during EHP. This knowledge should lead to reevaluation of our
standpoint to the use of these drugs in patients with AMI in EHP because it is very
probable that they are administered also in unjustified cases. (Tab. 6, Ref. 65.)
Key words: acute myocardial infarction, audit, pharmacotherapy.
Pozadie problému: Účinnosť včasnej liečby chorých s akútnym infarktom
myokardu (AIM) trombolytickou liečbou (TLL), protidoštičkovými liekmi, betablokátormi
a inhibítormi ACE je dobre dokázaná vo veľkých randomizovaných štúdiách.
Málo sa však vie o tom, ako sa výsledky týchto megaštúdií akceptujú
a realizujú v bežnej praxi. Z týchto dôvodov a preto, že
v SR doteraz neboli dostupné žiadne komplexné údaje o manažmente chorých
s AIM, sa na Slovensku celoplošne realizuje projekt MZ SR “Audit diagnostického
a terapeutického postupu u chorých s akútnymi koronárnymi
syndrómami” (AUDIT).
Cieľ a východiská sledovania: Cieľom práce bolo na základe analýzy
údajov z Pilotnej štúdie AUDIT získať predbežné poznatky o aktuálnom
stave farmakoterapie chorých s AIM vo včasnom období hospitalizácie (VOH)
v SR, analyzovať ich a navrhnúť prípadné možnosti ďalšieho zlepšenia
v súlade s odporúčanými, všeobecne platnými postupmi.
Metódy: Analýzu farmakologickej liečby AIM vo VOH sme vykonali v súbore
336 chorých (232 mužov a 104 žien, priemerný vek 65±12 rokov, rozsah 30—93
rokov), zaradených do Pilotnej štúdie projektu Ministerstva zdravotníctva AUDIT. Išlo
o chorých, ktorí boli do nemocnice prijatí s dg alebo podozrením na prvý
alebo opakovaný AIM. Pilotná štúdia sa zrealizovala prospektívnym multicentrickým
spôsobom v dobe od 1. novembra do 31. decembra 1996. Zúčastnilo sa na nej 23
pracovísk z celého Slovenska. Údaje o farmakologickej liečbe chorých
s AIM vo VOH sme získali pomocou dotazníkov, ktoré sa spracovali v relačnej
databáze ACCES 97 a v programe EXCEL 97.
Výsledky: Protidoštičkovú liečbu kyselinou acetylosalicylovou (takmer
výlučne anopyrín) dostalo vo VOH až 87,8 % chorých s AIM. Trombolytická
liečba, takmer výlučne streptokinázou, sa vykonala u 105, tj. u 31,8 %
chorých s AIM. TLL sa realizovala u štatisticky významne menšieho podielu
chorých vo veku nad 65 rokov v porovnaní s chorými 65-ročnými
a mladšími (20,9 % vs 41,2 %, p=<0,01). Podiel žien liečených TLL
(24,5 %) bol štatisticky významne menší ako podiel mužov (35,1 %,
p=<0,05). Najčastejšou príčinou nepodania TLL bol neskorý príchod
u 32,1 % chorých. Liečba betablokátormi sa vo VOH realizovala celkove
u 42,9 % chorých. Betablokátory i. v. dostalo iba 3,6 % (!) a p.
o tiež len 39,3 % chorých s AIM. Liečba betablokátormi p.o. sa
realizovala u štatisticky významne menšieho počtu chorých vo veku nad 65 rokov
v porovnaní s chorými 65-ročnými a mladšími (27,4 % vs
49,7 %, p=<0,01). Inhibítormi ACE bolo vo VOH liečených až 49,1 %
chorých, pričom ejekčná frakcia (EF) ľavej komory (ĽK) <40 %, ktorá
oprávňuje túto liečbu, sa zistila len u 26,7 % chorých. Nitrátmi bolo vo
VOH AIM liečených 62 % chorých, pričom i.v. nitráty dostávalo 37,4 %
chorých. Blokátory kalciových kanálov sa vo VOH podávali iba 7,3 % chorým.
Liečba heparínom sa realizovala u 90,9 % chorých. Antiarytmiká triedy
I dostávalo 14,3 % chorých a triedy III 2,7 % chorých. MgSO4 sa vo
VOH použilo u 26,4 % chorých s AIM.
Závery: Pilotná štúdia AUDITU je vôbec prvou štúdiou, ktorá poskytuje
informáciu o stave farmakoterapie chorých s AIM v SR. Analýza údajov
získaných v tejto štúdii priniesla viaceré poznatky, ktoré umožňujú
vytvorenie si obrazu o farmakoterapii AIM vo VOH v súčasnosti u nás.
Niektoré výsledky sú relatívne povzbudzujúce, iné však nemôžu byť dôvodom ku
spokojnosti. K veľmi priaznivým zisteniam patrí najmä to, že kyselinu
acetylosalicylovú (anopyrín) dostáva u nás vo VOH adekvátny počet chorých
s AIM. Veľmi povzbudivé sú i výsledky týkajúce sa liečby blokátormi
kalciových kanálov a antiarytmikami, pretože patríme ku krajinám
s najnižším podielom chorých s AIM liečených vo VOH týmito liekmi.
K výsledkom, s ktorými nemôžeme byť spokojní, patrí relatívne nízky
podiel chorých s AIM liečených u nás TLL a veľmi nízky počet
chorých, u ktorých sa vo VOH realizuje liečba betablokátormi, a to najmä
formou i.v. podania. Z týchto zistení vyplýva potreba zvýšenia podielu
trombolyzovaných chorých s AIM a nevyhnutnosť podstatne častejšieho
podávania betablokátorov, najmä i.v., vo VOH týmto chorým u nás. Inhibítormi
ACE, heparínom a sčasti aj nitrátmi p.o. je na u nás vo VOH
v súčasnosti liečený neprimerane vysoký podiel chorých s AIM. Tento
poznatok by mal viesť k prehodnoteniu našich stanovísk k použitiu týchto
liekov u chorých s AIM vo VOH, pretože je veľmi pravdepodobné, že sa
u nás podávajú aj v neodôvodnených prípadoch. (Tab. 6, lit. 65.)
Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu, audit, farmakoterapia.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 358–370
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (185 kB)
MANAŽMENT KOMOROVEJ TACHYKARDIE PO AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU
Kaliská G., Alberty R., Kmeč P., Szentiványi M.
Background: Risk stratification of malignant ventricular tachyarrhythmias and
sudden cardiac death after myocardial infarction is essentially important for high risk
patients identification, who require specific therapeutic procedures. Non-invasive risk
markers — LVEF, late potentials LP, Q-T dispersion, decreased heart rate variability
(HRV) and baroreflex sensitivity (BRS) — and ventricular tachycardia inducibility have
low positive predictive value. The appropriate combination and consecutiveness which will
provide most precise identification of patients threatened by sudden arrhythmic death,
applicable to all patients after myocardial infarction,is being analysed.
Methods: In a group of 87 patients after myocardial infarction suffering from
ventricular tachycardia retrospective assessment of sudden cardiac death risk markers
incidence was performed.
Results: 1. The most frequent risk marker was LVEF 0.40 (48.3 %), abnormal LP
(84.9 %), DQT 80 ms and decreased HRV (73.1 %) and their combinations. 2.
Patients with inducible ventricular tachycardia (62.1 %) had lower LVEF in comparison
with non-inducible ventricular tachycardia patients (0.42±0.11 vs 0.51±0.01, p=0.002),
higher QT dispersion (85.0±30.5 ms versus 63.6±30.7 ms, p=0.003). 3. In patients with
recurrent malignant ventricular tachyarrhythmias and sudden cardiac death occurring during
the follow-up is sustained inducible ventricular tachycardia with antiarrhythmic therapy
and induction of ventricular tachycardia during native state significantly more frequent.
LVEF is significantly reduced, FQRS on SAECG is significantly prolonged, DQT is
significantly higher.
Conclusion: On the basis of the results and data from literature the
authors recommend LVEF assessment in all patients after myocardial infarction and further
stratification in patients with left ventricular dysfunction. (Tab. 4, Fig. 7, Ref.
44.)
Key words: myocardial infarction, ventricular tachycardia, sudden cardiac death, markers
of sudden cardiac death.
Pozadie problému: Stratifikovanie rizika malígnych komorových tachyarytmií
a náhlej srdcovej smrti po infarkte myokardu má zásadný význam pre
identifikáciu pacientov s ich vysokým rizikom, pretože vysokorizikoví pacienti
vyžadujú špecifické terapeutické postupy. Neinvazívne markery rizika — LVEF,
abnormálne neskoré komorové potenciály (NKP), disperzia Q-T, znížená variabilita
frekvencie akcie srdca (HRV) a senzitivita baroreflexu (BRS) — a indukcia
komorovej tachykardie, majú nízku pozitívnu prediktívnu hodnotu. Diskutuje sa, ktorá
ich kombinácia a postupnosť najpresnejšie určia pacientov ohrozených náhlou
arytmickou smrťou a je aplikovateľná u všetkých pacientov po infarkte
myokardu.
Metódy: Autori v predkladanej práci retrospektívne hodnotia incidenciu
markerov rizika náhlej srdcovej smrti v skupine 87 pacientov po infarkte myokardu
s komorovou tachykardiou.
Výsledky: 1. najčastejší marker rizika je LVEF<0,40 (48,3 %),
abnormálne NKP (84,9 %), DQT>80 ms (63,4 %) a znížená HRV
(73,1 %) a ich kombinácie. 2. Pacienti s indukovateľnou komorovou
tachykardiou (62,1 %) mali v porovnaní s neindukovateľnými nižšiu
LVEF (0,42±0,11 vs. 0,51±0,10, p=0,002), väčšiu disperziu QT (85,0±30,5 ms vs.
63,6±30,7 ms, p=0,003). 3. U pacientov s recidívami malígnych komorových
tachyarytmií a náhlou srdcovou smrťou počas sledovania je významne častejšie
pretrvávanie indukcie KT na antiarytmikách a indukcia KT v natívnom stave.
V tejto skupine je významne nižšia LVEF, významne dlhší FQRS na spriemernenom
vysokorozlišovacom EKG, významne vyššia DQT.
Záver: Na základe výsledkov a údajov z literatúry autori
odporúčajú vyšetriť LVEF u všetkých pacientov po infarkte myokardu
a ďalšie stratifikovanie u pacientov s dysfunkciou ľavej komory. (Tab.
4, obr, 7, lit. 44.)
Kľúčové slová: infarkt myokardu, komorová tachykardia, náhla srdcová smrť,
markery náhlej srdcovej smrti.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 371–378
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (365 kB)
TRANSPLANTÁCIA SRDCA U PACIENTOV S KORONÁRNOU CHOROBOU - PREDOPERAČNÉ OBDOBIE
Fabián J., Goncalvesová E., Noskovičová M., Nôtová P., Štefanková I.
The authors report on the current heart transplantation (=HTx) frequency in
international as well as domestic — Slovak conditions. The exact criteria for selection
of patients who will gain maximum benefit from HTx are given. The alternative procedures
namely in patients with progressive coronary artery (ischemic heart) disease, which could
substitute or at least postpone HTx until the time when definitive solution of chronic and
terminal congestive heart failure will be available are discussed. Appart from that,
medical, as well as, psychological problems of pre-operative period and the possibilities
of their solution are analysed. (Tab. 6, Fig. 5, Ref. 19.)
Key words: heart transplantation, indications, pre-operative management.
Autori informujú o súčasnom stave počtu transplantácií srdca (=HTx)
v medzinárodných aj domácich — slovenských pomeroch. Definujú princípy pre
exaktný výber pacientov, ktorí môžu z HTx maximálne profitovať. Opisujú
možnosti alternatívnych liečebných postupov, obzvlášť u pacientov
s pokročilou koronárnou (ischemickou) chorobou srdca, ktoré môžu nahradiť,
alebo aspoň odsunúť HTx na dobu, keď bude možné chronické a terminálne
zlyhanie srdca definitívne riešiť. Okrem toho opisujú medicínske aj psychologické
problémy predtransplantačného obdobia a možnosti ich riešenia.
Kľúčové slová: tranpslantácia srdca, indikácie, predoperačná starostlivosť.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 379–385
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (350 kB)
TRANSPLANTÁCIA SRDCA U PACIENTOV S KORONÁRNOU CHOROBOU - DLHODOBÁ STAROSTLIVOSŤ O PACIENTOV PO TRANSPLANTÁCII SRDCA
Fabián J., Goncalvesová E., Noskovičová M., Nôtová P., Štefanková I.
The authors present information on basic principles of the long term follow-up of
patients after heart transplantation (HTx) and about the present state of HTx programme in
Slovakia. ”Unique normal” cardiac findings after HTx are described. The most important
causes of mortality (infection, rejection, graft vascular disease, malignancy) and
morbidity (hypertension, chronic renal insufficiency) are analysed and basic information
for rational diagnostic, therapeutic and preventive measures is provided. The authors also
discuss long term survival and quality of life after HTx. The paper is dedicated to the
large medical community which will take care of the patients after HTx. There is no doubt
that the results of clinical transplantology are highly dependent on the level of medical
care in wide medical practice. (Tab. 5, Fig. 7, Ref. 33.)
Key words: heart transplantation, mortality, morbidity, results.
Autori podávajú prehľadnú informáciu o zásadných otázkach dlhodobej
starostlivosti o pacientov po transplantácii srdca a súčasnom stave programu
transplantácie srdca na Slovensku. Opisujú špecifiká “normálneho” kardiálneho
nálezu po transplantácii srdca. Zaoberajú sa najdôležitejšími príčinami mortality
(infekcie, rejekcia, vaskulárna choroba transplantátu, malignity) a morbidity
(hypertenzia, chronická renálna insuficiencia) a poskytujú základné informácie
pre ich racionálnu diagnostiku, liečbu a prevenciu. Sústreďujú sa aj na
výsledky transplantácie srdca z hľadiska prežívania a kvality života.
Práca je určená širokej medicínskej verejnosti, ktorá sa bude s problematikou
starostlivosti o pacientov po transplantácii srdca a orgánových
transplantáciách vôbec stretávať čoraz častejšie. Je nepochybné, že
výsledky klinickej transplantológie do značnej miery závisia od primeraného riešenia
zdravotných problémov týchto pacientov v terénnej praxi. (Tab. 5, obr. 7, lit.
33.)
Kľúčové slová: transplantácia srdca, mortalita, morbidita, výsledky.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 386–394
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (315 kB)
POZNÁMKY K EPIDEMIOLÓGII A PREVENCII KARDIOVASKULÁRNYCH CHORÔB PO ROKU 1989
Cagáň S., Pavlovič M., Besedová I.
During the past 30 years the geographical distribution of cardiovascular diseases in
Europe has substantially changed. The highest rates that were reported in the mid sixties
in Finland occurred in 1990/91 occurred in central and eastern Europe. The reasons for
such different development of cardiovascular mortality have not been explained yet. The
epidemy of cardiovascular diseases in post-socialist countries may be only partially
associated with high prevalence of the three classical risk factors (hypercholesterolemia,
smoking, hypertension). Presumably other, yet unrecognized risk factors have potentiated
the classical ones (psychosocial stress, specific nutritional deficiencies).
A decrease in mortality from cardiovascular diseases can be attributed to
improvements in care of patients with cardiovascular diseases, mainly with coronary heart
disease including AMI, with favourable effects on survival and to a decline in risk
factors prevalence or to a combination of both. Similar detailed information for
Slovakia is lacking. Therefore it is difficult to predict the future incidence of
cardiovascular diseases and AMI in Slovakia.
The authors in the review article focused on some epidemiological and preventive aspects
of cardiovascular diseases and their implementation at present. In order to achieve
a reversal of the unfavourable trend of cardiovascular mortality it is insufficient
only to answer the basic questions, as e.g., what was the reason for such differing trends
in disease rates and mortality from cardiovascular diseases in our country (and in
post-socialist countries of central and eastern Europe) and e.g. in Finland or in the
U.S.A., where cardiovascular mortality decreased almost by half. For the appropriate
formulation of prevention measures with a focus on cardiovascular diseases, detailed
analysis of the current specific situation in our country is also necessary.
In Slovakia after 1989, like in other post-socialist countries, an unplanned experiment is
taking place in association with the unussually rapid political, economic and social
transformation. There is still much to be explained about why the death rates from
circulatory diseases vary between populations and over time. After two decades in which
mortality rates from circulatory diseases were comparatively stable or rising in men in
all countries of central and eastern Europe, trends in mortality from these diseases in
the 1990s are (mainly between Russia and Poland) contrasting. (Tab. 2, Fig. 1, Ref.
42.)
Key words: cardiovascular diseases, epidemiology, mortality, prevention, Slovakia.
V priebehu posledných 30 rokov sa geografické rozloženie
kardiovaskulárnej úmrtnosti v Európe podstatne zmenilo. Najvyššia úmrtnosť,
ktorá bola uprostred 60. rokov vo Fínsku, v rokoch 1990 až 1991 bola
v strednej a východnej Európe. Príčiny takéhoto rozdielneho vývoja nie sú
zatiaľ presne objasnené. Epidémia kardiovaskulárnych chorôb
v postsocialistických krajinách je iba čiastočne spojená s výskytom troch
klasických rizikových faktorov (hypercholesterolémia, fajčenie, hypertenzia). Je
pravdepodobné, že ďalšie zatiaľ nepoznané rizikové faktory zosilnili pôsobenie
klasických rizikových faktorov (psychosociálny stres, špecifické výživové
nerovnováhy).
Pokles mortality na kardiovaskulárne choroby môže byť v dôsledku zlepšenia
starostlivosti o pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (hlavne
s ischemickou chorobou srdca vrátane akútneho infarktu myokardu) s priaznivým
účinkom na ich prežívanie a poklesu výskytu rizikových faktorov alebo
v dôsledku kombinácie oboch týchto faktorov. Podobné detailné informácie na
Slovensku sú nedostupné. Preto ťažko predpovedať výskyt kardiovaskulárnych chorôb
a akútneho infarktu myokardu v budúcnosti na Slovensku.
Autori v prehľadovom článku venujú pozornosť niektorým epidemiologickým
a preventívnym aspektom kardiovaskulárnych chorôb a ich realizácii
v súčasnosti. Na dosiahnutie zvratu v nepriaznivom trende kardiovaskulárnej
mortality nestačí iba odpovedať na základnú otázku, čo bolo príčinou takých
rozdielnych trendov vo výskyte a v mortalite kardiovaskulárnych chorôb
u nás (a v postsocialistických krajinách centrálnej a východnej
Európy) a napríklad vo Fínsku alebo v USA, kde sa kardiovaskulárna mortalita
znížila takmer o polovicu. Na správnu formuláciu prioritných preventívnych
opatrení so zameraním na kardiovaskulárne choroby je potrebná aj podrobná analýza
súčasnej špecifickej situácie u nás.
Na Slovensku prebieha po roku 1989 podobne ako v iných v postsocialistických
krajinách neplánovaný experiment v spojení s neobvykle rýchlou politickou,
ekonomickou a sociálnou transformáciou. Je potrebné vyvinúť veľké úsilie na
vysvetlenie, prečo kardiovaskulárna mortalita a jej trend sú také rozdielne medzi
populáciami. Po dvoch dekádach, počas ktorých mortalita na kardiovaskulárne choroby
bola porovnateľne stabilná, alebo zvyšujúca sa u mužov vo všetkých krajinách
centrálnej a strednej Európy, sú trendy mortality na tieto ochorenia
(predovšetkým v Rusku a Poľsku) v 90. rokoch veľmi rozdielne. (Tab.
2, obr. 1, lit. 42.)
Kľúčové slová: kardiovaskulárne choroby, epidemiológia, mortalita, prevencia,
Slovensko.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (7): 395–404
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (173 kB)
VEDECKÉ A ODBORNÉ INFORMÁCIE
PREDNESENÉ NA SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
Download full text in PDF format (92 kB)